Pozícia na Slovensku

Regionálna TV a samospráva

Samospráva na Slovensku od vzniku duálneho vysielania sa usiluje nájsť model televízneho vysielania tak, aby vysielania bolo nezávislé a zároveň profesionálne. Regionálne médiá boli vždy obviňované z podpory samosprávnych orgánov, ktoré ich noviny, časopisy, či vysielanie finančne dotovali.

Mnohé regionálne médiá teda volili cestu ľahšieho odporu. Mestá, či obce sa stali vydavateľmi, či vysielateľmi a zdanlivo bolo po probléme. Pre svoje lokálne médiá nakúpili techniku, zriadili štúdiá, platili technikov a redaktorov, všetko podľa zákona. Ako zamestnanci úradov alebo spoločností, v ktorých lokálne samosprávy vlastnili spravidla väčšinu, však podliehali úradu, prípadne voleným orgánom obcí a samospráv.

Uplynulých 20 rokov bola táto situácia všeobecne tolerovaná, aj keď z času na čas sa v odbornej mediálnej obci diskutovalo o tom, že situácia nie je prijateľná. Keďže o regionálne médiá je z hľadiska všeobecnej pozornosti príliš malý záujem, legislatíva sa v tomto smere nijako nemenila. Všetky televízie musia splniť rovnaké podmienky na získanie licencie, okrem vysielateľov zo zákona, preukázať schopnosť financovať vysielania a splniť ďalšie podmienky. Týka sa to samozrejme aj lokálnych, či regionálnych televízií.

Je tu však problém, ktorý sa týka financovania. Kým multiregionálne televízie spravidla financujú vysielanie z príjmov z reklamy, lokálnych a regionálnych médií sa táto skutočnosť dotýka len okrajovo. Kým teda multiregionálne televízie zasahujú veľké publikum, výpočet investície do výroby programu a efekt zásahu masového publika je priama úmera.

Naopak, v lokálnych a regionálnych médiách je investícia do výroby programu rovnaká ako do multiregionálnych televízií, ale efekt zásahu publika je nepriama úmera. Samozrejme, keby sa porovnávali ceny za vysielanie reklamy, veľké televízie majú iné ceny ako regionálne a lokálne. Napriek tomu lokálne a regionálne televízie získavajú len minimálne množstvo reklám, z ktorých de facto nie je možné zaplatiť ich prevádzku.

Ak teda obce, či mestá chcú mať svoje lokálne vysielanie, musia si ho zaplatiť samé. Samozrejme s rizikom, že aktuálne samosprávne volené orgány budú vždy obviňované zo zasahovania do právomocí týchto médií.

Riešením by mohlo byť vysielanie prostredníctvom nezávislého vysielateľa, ktorý by realizoval lokálne vysielanie. Výber vysielateľa však nie je jednoduchý. V máloktorom meste, o obciach ani nehovoriac, pôsobia nezávislé lokálne médiá, ktoré by sa mohli uchádzať o financie z obce, či mesta.

Napriek tomu sa takéto médiá nachádzajú predovšetkým vo veľkých mestách. Takáto situácia rovnako prináša zložitosti. Samosprávy musia rešpektovať zákon o verejnom obstarávaní. Otázkou teda je, ak má verejný obstarávateľ záujem o vysielanie určitého, tematicky zameraného programu, ktorý propaguje nejakú verejnoprospešnú myšlienku, formuje správanie, vzdeláva a popularizuje, aký postup má zvoliť pri uzatvorení zmluvy.

Obvyklým prípadom je regionálne vysielanie, kde je cieľom prezentácia aktivít mesta, mestskej časti a organizácii, ktoré patria do jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Samospráva pri spolupráci s regionálnou TV uzatvára zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti regionálneho vysielania. Zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v § 1 ods. 2, písm.j) (ďalej len ZVO) určuje, že na civilnú zákazku alebo koncesiu na vysielací čas alebo zaradenie, poskytnutie alebo odvysielanie programu alebo iného komunikátu, ktorá sa zadáva vysielateľovi programovej služby, poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytovateľovi obdobnej služby určenej na poskytovanie zvukových záznamov, sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje.

 

Pridaj komentár