Čísla nepustia: RTVS a regionálne TV

Téma koncesionárskych poplatkov je vďaka SNS opäť aktuálna.V rôznych elektronických aj printových médiách opakovane počúvame, pozeráme aj čítame, že do rozpočtu RTVS daňoví poplatníci ročne prispievajú čiastkou 80 000 000 eur. Každú slovenskú domácnosť podľa zástrčkového zákona tento bazálny zdroj informácií mesačne stojí 4,64 eura. Je to málo alebo veľa?

Zároveň RTVS je závislá aj od štátnej dotácie vo výške 26 000 000 eur a poslanci na margo tejto zhruba 20% závislosti od politikov vládnucej garnitúry diskutujú o nebezpečnej závislosti.

No dobre a čo potom závislosť regionálnych televízií od politikov? Je všeobecne známe, že žiadna regionálna televízia nedokáže prekročť v kolónke príjmy z reklamy bájnu hranicu desiatich percent. Ergo kladivko zvyšných 90 % má zákonite od samospráv (mesta,kraja,či magistrátu).

Ak si na doplnenie porovnáme sféru tzv. internetových televízií,ktoré nepotrebujú platiť vysielače a trasy(cca 700 eur/mesačne pri výkone vysielača cca 1,1Kw) zamotáva sa nám klbko možnosti  existencie spomínaných mediálnych paradoxov ešte väčšmi. Doplňme ešte našu blogovú úvahu o ďaľšie číslo a konštatovanie, že RTVS má ročné príjmy z reklamy vo výške iba 5 000 000 eur,čo sú necelé 4% z celoročného rozpočtu 130 000 000 eur.

Pritom RTVS aj regionálne televízie sú médiami verejnej služby, a na rozdiel od celoplošných komerčných televízií, nedokáže ich uživiť inzercia a telenákup. Potvrdila to dlhoročná prax v SR, ktorá je meritom problému nazývaného systémové riešenie.

Z jednej televíznej diskusnej relácie TVBA Beseda o piatej, by som rád podčiarkol myšlienku poslanca NR SR Dušana Jarjabka, ktorý povedal,že (citujem): „To čo je zo zákona funguje!“

Súhlasím a dodávam, že čo bráni poslancom v parlamente navrhnúť novelu zákona o vysielaní a retransmisii tak, ako to majú vo vyspelých krajinách EÚ – napríklad v Nemecku. Časť, dajme tomu 25 % koncesionárskych poplatkov by putovalo do regionálnych televízií, ktoré sú desaťkrát efektívnejšie, lacnejšie a tématicky bližšie k občanovi ako jedna, jediná a vyvolená RTVS, ktorej priemerné jednotkové výrobné ceny sú v porovnaní s regionálnymi TV v krajských mestách minimálne 10 x drahšie.

Ak v spoločnosti hľadáme efektívnosť a cesty šetrenia, prosím tu je šanca. Za všetky uverejním iba jeden príklad : jedno vydanie relácie Pod lampou týždeň stojí 3000 eur, navyše editori žiadajú ešte dobrovoľný príspevok 4 eurá mesačne, čo je iba o 64 centov menej ako koncesionársky poplatok na RTVS. Pre porovnanie : Hodina H ,diskusná relácia TV Trenčín stála iba 322 eur a v ružovom je to nákladovo to isté ako Hríbov Pod lampou týždeň, ibaže treba odpočítať náklady za prevádzku terestriálneho vysielača a trasy. Teda nové internetové médium je 15 násobne drahšie ako vysielateľ s licenciou.

Tieto aj iné fakty ako je neporovnateľne nižšia dôveryhodnosť tzv.nových médií na báze internetu by mali byť inšpiráciou najmä pre poslancov NR SR. Iba tí majú moc zmeniť súčasný nevyhovujúci stav. Nemôžu sa tváriť,že nemáme záujem byť kompatibilní s vyspelými krajinami EÚ. Prax ukázala, že týchto krajinách štát finančne podporuje rôznymi formami regionálne elektronické médiá, ktoré sú integrálnou súčasťou rozvoja samosprávnej demokracie.

Ak teda chceme riešiť problém koncesionárskych poplatkov systémovo, riešme ho po vzore Nemecka, ktoré 1euro /diváka z koncesionárskych poplatkov dáva príslušnej regionálnej televízii. Iba pri takomto vyváženom prístupe môžeme tvrdiť, že sme na úrovni Jadra EÚ. Pretože čísla jednoducho nepustia !

Peter Hlucháň,mediálny analytik

Pridaj komentár