Verejné obstarávanie

Čo by to znamenalo verejne obstarávať programový materiál?

Na Slovensku ani v EÚ krajinách, sme nenašli z verejných zdrojov známy prípad, aby sa v prípade obstarávania programov u vysielateľa sa použili postupy verejného obstarávania. Opak je pravdou, uplatňuje sa výnimka.

Mohli by ste byť pápežskejší ako pápež a pokúsiť sa o to.

Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne pri spolupráci s regionálnou TV obstarávať podľa ZVO má niekoľko možnosti:

1.) Výrobu programu bude obstarávať podľa ZVO, ale vysielací čas si bude objednávať bez obstarávania.
Problém je, že vyrobený materiál mu žiadna z televízií nemusí chcieť program odvysielať pretože ako vysielateľ nesie redakčnú zodpovednosť.

Teoretický je možné, aby vysielateľ za poplatok odvysielal akýkoľvek obsah, najmä ak poplatok pokryje aj prípadné sankcie. Nie je vhodné, ani morálne, aby médiá ovplyvňovali masy podľa toho, kto zaplatí viac – za vysielací čas. Práve takýto postup sa označuje ako „mediálna prostitúcia“.

Na druhej strane by takto mohlo dochádzať aj ku zneužívaniu médií, keď v boji o svoje prežitie dobrovoľne preberú zodpovednosť za obsah s ktorým nie sú stotožnení.

2.) Samotný verejný obstarávateľ sa stane vysielateľom.
V takom prípade by síce s obstarávaním programu vysielateľom, ktorý je VO nebol problém, (na produkciu programu sa výnimka vzťahuje), ale televízie ktorých majiteľom je samotná samospráva nie sú vierohodné.

Na rozdiel od verejnoprávnej TV sa naň nevzťahuje osobitný zákon, ktorý by zabezpečil objektivitu a vyváženosť.

Je účelné, aby informácie o činnosti samosprávy odzneli v čo najsledovanejšom médiu, s dobrou povesťou.Je nehospodárne, aby samospráva prevádzkovala elektronické médium, najmä v stave hyperkonkurencie rôznych komunikačných kanálov.

3.) Uskutočniť riadne verejné obstarávanie podľa ZVO – pre istotu
Zákon umožňuje využiť postupy VO aj v takých prípadoch, kde je možné uplatniť výnimku. Na takýto druh obstarávania nie sú odborníci. Nenájdete ich ani v zahraničí, pretože tam si nerobia takéto starosti –  aplikujú výnimku zo zákona.

Na Slovensku ak boli pokusy uskutočniť verejné obstarávanie, zlyhali skôr, než by k tomu prišlo.

Príkladom je prípad z roku 2012, keď poslanci HM SR uložili primátorovi Bratislavy Milanovi Ftáčnikovi, aby zrealizoval výberové konanie na TV stanicu, u ktorej si bude objednávať program zameraný na informovanie verejnosti o činnosti samosprávy, mestských organizácii a podnikov.

Dôvodom nebola vyjadrená nespokojnosť s doterajšími službami ani strata schopnosti pokračovať v spolupráci. Dôvodom bol pravdepodobne fakt, že pre TV Bratislava vznikla nová konkurencia v podobe Západoslovenskej TV, ktorá chcela zaujať jej miesto a  uchádzala o objednávku od mesta.

Zrealizovať výberové konanie nebolo možné, pretože nikto oficiálne nestanovil kritéria takéhoto výberu.

Novovzniknutá konkurencia bola ochotná poskytnúť nižšiu cenu, ale z obmedzených finančných prostriedkov by pravdepodobne nevyrobili program v potrebnej kvalite.

V súťaži mohli byť 3 druhy subjektov.

Ako prvý subjekt mohla byť celoplošná TV, ale tá nemôže samospráve venovať väčšinu svojho vysielacieho času a pravdepodobne by sa súťaže ani nezúčastnila.

Druhým subjektom mohla byť novovzniknutá televízia. Tá vtedy nemala žiadnu sledovať a svoju schopnosť vyrábať program preukazovala niekoľkými reportážami opakujúcimi sa v slučke na web stránke. (Mala však odvážne plány, ochotu ísť s cenou nižšie a charakter na to, aby TV Bratislava očierňovala v očiach poslancov.)

Tretím subjektom by bola TV Bratislava. Televízia vyrába denne program a má za sebou tisícky reportáži a hodín vysielania. Má prieskumy sledovanosti, ktoré preukazovali výbornú sledovanosť v cieľovej skupine Bratislavčanov.
Najdôležitejším parametrom u televízie má byť jej sledovanosť. Vynechať kritérium sledovanosti by bolo vedomou snahou vylúčiť TV Bratislava a ovplyvniť konanie v prospech novej televízie.

Od súťaže sa ustúpilo. (Totiž keby to aj vyhrala novovzniknutá TV, pretože ponúkla nižšiu cenu, trvalo by znova 5 rokov, kým by dosiahla potrebnú sledovanosť.) Nebolo by férové ani účelné takou súťažou zlikvidovať niekoho, kto si úspešne plní svoje povinnosti.

Realizovať obstarávanie iba „pre istotu“  je problematické a nevedie k splneniu účelu VO: hospodárska súťaž, nevhodné kritérium najnižšej ceny, stanovenie vhodných porovnávacích kritérií atď.

4.) Uskutočniť verejné obstarávanie proforma,  aby zvíťazil konkrétny uchádzač.
Znamená to, zadefinovať predmet obstarávania tak, aby sa vylúčili ostatní uchádzači. Napríklad: „odvysielanie vlastnej relácie, ktorá bude informovať o činnosti samosprávy. Oprávnený záujemca musí nepretržite vysielať aspoň 5 rokov, má mať sledovanosť najmenej 30% z relevantného trhu, disponuje technikou v počte kamier, strižni, spomedzi redaktorov je najmenej 50% tých, ktorí majú minimálne prax 5 rokov v celoplošných médiach … atď.“

Takto by sa do súťaže prihlásila jediná televízia, tá ktorá spĺňa rozumne požadované kritéria.

Tu je však namieste otázka, prečo robiť divadlo ak netreba? Je hospodárne vynakladať financie na procesy, ktoré vedú k dopredu známemu výsledku?

To je ako realizovať súťaž na umelca a kritériom by bolo vyhrať 20 krát Zlatého Slávika, aby nevyhral Braňo Mojsej. Hoci môžeme rovno angažovať Karla Gotta.

Pridaj komentár