Pozícia na Slovensku

Mýty o lokálnej a regionálnej televízii

Spracovala Mgr. Dalia Šaškovičová,PhD, Riaditeľka Mestskej televízie Trnava ako materiál pre prednášku na Workshop – Skrytá marketingová sila regionálnej TV.

1. Je nekvalitná

V každej oblasti sa stretávame s kvalitou a nekvalitou. Ak sa televízia stane pre tých, ktorí ju manažujú a aj pre tých, ktorí v nej pracujú, srdcovou záležitosťou, ak jej dávajú zo seba to najlepšie, zlepšujú sa, ak napredujú a do práce chodia s radosťou, takáto firma nemôže byť nekvalitná. Nadšenie a energia musia nutne prejsť aj na diváka.

2. V lokálnej/regionálnej televízii pracujú amatéri

V našom type televízií veľakrát pracujú začiatočníci, nie amatéri! Máme skúsených redaktorov, kameramanov, strihačov, ktorí odborne a angažovane vedú nováčikov.

Napríklad v Mestskej televízii Trnava ponúkame redaktorom na pravidelnej báze prácu so skúsenou hlasovou pedagogičkou. Kameramani a strihači zasa pracujú pod vedením úspešnej „videomakingovej“ firmy.

3. Lokálna/regionálna televízia má málo pestrú programovú skladbu

Všetci sa snažíme o čo najpestrejšiu programovú ponuku, ale sme finančne limitovaní. Ak mám hovoriť o Mestskej televízii Trnava, každý týždeň vyrábame rozhovor s hosťom, TV Bratislava pripravuje rozhovory s pozvanými hosťami denne.

V MTT máme reláciu o cestovaní s CK BUBO Travel, po domácich futbalových zápasoch FC Spartak Trnava pripravujeme diskusiu s odborníkmi pod názvom Trnava do teho!, máme reláciu o úspešných ľuďoch a ich vzťahu k Trnave s názvom Mám Trnavu rád, dvakrát týždenne (v pondelok a vo štvrtok) v premiére ponúkame súhrnný spravodajský blok Trnavský magazín.

4. Nezaujímavé spravodajstvo; hlásna trúba zriaďovateľov

Lokálna/regionálna televízia môže, práve naopak, ponúknuť podrobnejšie, rozsiahlejšie a atraktívnejšie spravodajstvo než celoplošné. Na rozdiel od nich máme tú výhodu, že môžeme mapovať dianie bez toho, aby sme boli bulvárni alebo pracovali na princípe negativizácie. Vieme tému rozvinúť na väčšej ploche, vrátiť sa k nej, dosledovať ju.

K časti „hlásna trúba zriaďovateľa“ dodávam, že je v takomto prípade kľúčová miera angažovanosti predstaviteľov samosprávy, miera ich exhibicionizmu, chuti prezentovať triviálnosti a pripisovanie si zásluh. Ak predstavitelia samosprávy chápu, že si televízie robia svoju prácu a v spravodajstve ich v dostatočnej miere prezentujú, pretože stoja za mnohými podujatiami, že ich aj kritizujú, ak je to potrebné, ak si uvedomia, že lokálne/regionálne televízie sú médiami, ktoré majú v záujme vyváženosti pomenúvať ich dobré aj zlé rozhodnutia, či osobné zlyhania, bude sa nášmu typu televízií pracovať lepšie.

V rámci regiónu plníme aj akoby verejnoprávnu funkciu, preto má podpora z obecného, prípadne mestského alebo krajského rozpočtu svoje opodstatnenie. Samozrejme, stále sa natíska otázka, či môžeme byť redakčne nezávislí od darcov dotácie. Dodávam, že každý deň musíme hľadať rovnováhu medzi službou verejnosti, nezávislosťou a ziskovosťou. Toto však nie je len problém lokálnych a regionálnych televízií, ale aj celoplošných, ktoré majú akcionárov s jasným lobbingovým zázemím. Upozorňujem, že to nie je slovenské špecifikum.

Na jednom zo stretnutí lokálnych televízií poznamenal zahraničný hosť zo Španielska, p. Paco Peréz, ktorý prevádzkuje lokálnu televíziu neďaleko Madridu: „Sme vystavení množstvu tlakov. Ide o každodenný boj našej televízie o nezávislosť. Napríklad, my už 25 rokov za ňu bojujeme. Slovensko nie je žiadnou výnimkou, je to celosvetový fenomén. Ten, kto zriaďuje, chce riadiť.“

5. Diváci nemajú návyk sledovať lokálne/regionálne televízie

Nie je to pravda. Diváci majú veľmi silný návyk sledovať nové vydania relácií, prípadne ich reprízy v čase, ktorý im vyhovuje viac než premiéra. Dobre poznajú vysielacie časy relácií, ktoré ich svojím obsahom oslovujú, keďže aj lokálne/regionálne televízie využívajú interné upútavky na vlastné programy a rubriky.

6. Lokálne/regionálne televízie majú zlé technické zázemie

Väčšina televízií je dnes vybavená kvalitnou techniku konkurujúcou celoplošným médiám. Mnohé televízie sú vybavené full HD kamerami, full HD strižňami, GoPro kamerami, dronmi, atď.

7. Nízka sledovanosť, nezaradenosť do peoplemetrových meraní

Peoplemetre sú na Slovensku od roku 2002. Lokálnych alebo regionálnych vysielateľov nie je možné zaradiť do peoplemetrového prieskumu ani v rámci súhrnného ukazovateľa, ktorý by vyjadroval sledovanosť všetkých lokálnych televízií, pretože tento prieskum zadáva súkromná spoločnosť PMT, združujúca STV, Markízu, Joj, TA3 a Asociáciu mediálnych agentúr. Domácnosti sú vybrané tak, aby štatisticky zodpovedali zloženiu obyvateľstva, nie regionálnym televíziám.

Nevieme, koľko peoplemetrov je na relevantnom území (teda tom, na ktorom operujeme a je v našom záujmovom rádiuse). Lokálne/regionálne televízie nemajú žiadny agentúrny výstup, v ktorom by boli zahrnuté. Ani od TNS, ani od Market&Media&Lifestyle.

Z dlhodobého hľadiska môže mať významný prínos spoločný „media representative“ pre lokálne/regionálne televízie, ale to je hudba budúcnosti.

8. Málo tvorivého potenciálu a inovatívnych prístupov

Mnohé lokálne/regionálne televízie spolupracujú so študentmi alebo mladými ľuďmi, ktorí majú iné hlavné zamestnanie. Dôvodom je finančná poddimenzovanosť. Sú, samozrejme, aj také televízie, ktoré ponúkajú trvalý pracovný pomer. Napr. Mestská televízia Trnava sa radí medzi televízie, ktoré spolupracujú so študentmi. Výhodou je, že máme v Trnave Fakultu masmediálnej komunikácie UCM. Prirodzene, je to neustály proces hľadania, prípravy študentov, nadobúdanie praxe, žurnalistických zručností a prvých pracovných návykov. Keď nadobudnú potrebné zručnosti, veľakrát odchádzajú do celoplošných médií alebo si nájdu prácu na trvalý pracovný pomer v úplne inej oblasti. Nezostáva nám nič iné, iba to brať ako samozrejmosť. To, že pracujeme so študentmi ale neznamená, že nemáme tvorivý potenciál. Študenti bývajú snaživejší, tvorivejší než starší, skúsenejší kolegovia, ktorí k práci pristupujú stereotypne a rutinne. Mladí majú veľa nápadov, námetov, sledujú trendy, ponúkajú svieži pohľad.

9. Všetci sú na internete a televízie doma vôbec nepozerajú

Ak by to tak bolo, nevysielali by ani celoplošné televízie a nepredbiehali by sa v tom, čo v prime-time nasadia. Nesledovali by sme súboje komerčných televízií vo všeobecnosti. Nečítali by sme výstupy, koľko divákov ten-ktorý program sleduje a neboli by sme svedkami sťahovania jednotlivých formátov po pilotnom zaradení do vysielania. Ak by to tak naozaj bolo, agentúry by zverejňovali návštevy webových sídel, pozretia v archíve a kliky na jednotlivé programy, či správy.

Ako povedal Rastislav Kužel z Memo 98: „Zatiaľ čísla nahrávajú v prospech televízií. Bude zaujímavé sledovať čísla po amerických voľbách, keďže Amerika je krajinou, kde je prístup na internet na úrovni 99 percent. Keď som sledoval čísla počas posledných volieb, tak stále tri najväčšie televízie boli pred internetom. Aj keď už to nebol taký veľký rozdiel ako v minulosti. Skôr je otázka, či ešte budeme vedieť rozlíšiť tradičné a nové médiá. Dnes už väčšina televízií má slušné spravodajské stránky a naopak spravodajské médiá majú videosekcie.“ 

10. Lokálne/regionálne televízie nefungujú na sociálnych sieťach

Lokálne/regionálne televízie, podobne ako celoplošné, majú vytvorené webové sídla, ale tiež profily na Facebooku, prípadne aj na Twitteri. Mnohé televízie zdieľajú fotografie a krátke videá z pripravovaných reportáží a relácií cez Instagram. Na Facebooku promujú programy, zdieľajú správy, súťažia.

Napríklad v Mestskej televízii Trnava vytvárame priestor pre vlogy divákov a vlastný divácky obsah, ako napríklad búrka v Trnave, spln mesiaca, západ slnka, snehové vločky, moja letná dovolenka, moje Vianoce, a pod.

Záver

Ciele lokálnych a regionálnych televízií sú iné ako v komerčnej, či verejnoprávnej televízii. Masový zásah našimi typmi médií jednoducho nie je možný.

Základné atribúty dobrej televízie však fungujú aj v „malej“. Má to byť sprievodca, arbiter, poradca. Máme objektívne a vyvážene sprostredkúvať informácie o regióne, v dokumentoch by sme mali mapovať lokálnu históriu a kultúru, v diskusných reláciách riešiť aktuálne problémy, divákom dávať možnosť vyjadrovať sa k miestnym problémom a byť praktickým poradcom v štýle užitočných správ (news you can use).

Naši redaktori musia byť tvoriví, nezávislí a ambiciózni. Musia vedieť, akú silu má slovo i obraz a aké dôležité je vyjadrovať sa pravdivo a presne. Musia tiež pochopiť, že ich práca je výnimočná, pretože médium je predsa podľa Marshalla Mc Luhana posolstvo.

Diváci, obchodní partneri, mediálne agentúry, predstavitelia samosprávy by nemali vychádzať z mýtov, nechať sa pomýliť zdanlivou neatraktivitou obsahu, fámami a predsudkami. Mali by dať lokálnej/regionálnej televízii šancu ukázať, aká je jej sila, i keď je doteraz viac-menej skrytá.

Pridaj komentár