Verejné obstarávanie

Poznámky k odpovedi UVO

Odpoveď UVO bola, že nie, výroba programu nie službou týkajúca sa vysielacieho času ani v prípade ak si verejný obstáravateľ – nevysielateľ obstaráva vysielací čas vrátane obsahu vysielacieho času – výroby.

K tomu výkladu niekoľko poznámok:

  1. Prvá časť výnimky je jasná. Vysielateľ nadobúda programový materiál určený pre televízne vysielanie :vývoj, produkcia a koprodukcia. Ten nenadobúda vysielací čas, lebo sám je vysielateľom, nepotrebuje ho.
  2. Druhá časť výnimky: Verejný obstarávateľ, ktorý nie je zároveň vysielateľom, si ani nepotrebuje objednávať výrobu programu (iba v prípade reklamného spotu, ktorý dá odvysielať rôznym TV), nepotrebuje ho.  Objednáva si iba vysielací čas, v ktorom vysielateľ program odvysiela. Výrobu si objednáva iba nepriamo, lebo ho vysielateľ pred vysielaním (sám pre seba) musí vyrobiť. Nedá sa súhlasiť s tým, že ak vyrába vyrába vysielateľ, u nejde o zákazku súvisiacu s vysielacím časom, ktorá spadá pod výnimku.
  3. Odpoveď z UVO zvádza k pochopeniu, že výroba programového materiálu vysielateľom je tá istá výroba , aká sa poskytuje vysielateľovi, ktorý si ju objednáva izolovane. Vysielateľ ju poskytuje v súvislosti s vysielacím časom ako prípravu pre vysielanie.
  4. Z vyjadrenia tiež vyplýva, že vysielacím časom je iba komerčná mediálna komunikácia  (reklama, telenákup, sponzoring). Vysielacím časom (viď výklad pojmov) je všetko čo televízia vysiela, teda celý program. Nemožno to obmedziť iba na reklamný čas.
  5. Podľa vyjadrenia to vyzerá, akoby úlohou vysielateľa bolo šíriť pôvodnú programovú službu verejnosti. Túto úlohu má však retransmisia, činnosť ktorú zabezpečujú napr. kábloví operátori. Vysielateľ je ten, ktorý nesie redakčnú zodpovednosť, zostavuje program. Program podľa svojho uváženia sám vyrobí, alebo si nechá vyrobiť, aby mohol obstarávateľovi poskytnúť odplatne vysielací čas. Nemožno chápať vysielateľov, ktorí iba vysielajú to čo kto vyrobí a zaplatí. Čiastočne to platí u reklamy, ale aj tam preberá zodpovednosť. U publicistiky, ktorá nie je označená ako “reklama” ani nemôže vziať čokoľvek čo sa vysúťažilo verejným obstarávaním.
  6. Pátrali sme ďalej a odpoveď sme našli v novej Smernici EP a Rady 24/2014/ES, ktorá nahrádza Smernicu 18/2004. UVO vychádzal iba zo staršej už neplatnej smernice. Nová Smernica mení pohľad na problém.   V Smernici sú vo výnimkach totiž uvedené okrem „zákazky na vysielací čas“, aj „ poskytovanie programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb“. Poskytovanie programov by malo byť službou týkajúcou sa vysielacieho času, ktorá podľa ZVO spadá pod výnimku. Podľa nášho názoru to platilo vždy, ale toto slovíčko dokazuje, že sa službou súvisiacou s vysielacím časom nemyslí iba predaj reklamy.

Tu pozri výklad pojmov: “vysielanie”, “retransmisia” a “vysielací čas”.

Pridaj komentár