Narastajúce náklady na komunikáciu: Efektívnosť alebo plytvanie?
Za posledné roky došlo k dramatickému nárastu počtu zamestnancov a nákladov na komunikáciu v samosprávach Bratislavy. Kým v roku 2018 zabezpečovalo komunikáciu iba niekoľko osôb, v roku 2024 sa na túto činnosť sústreďuje množstvo zamestnancov naprieč rôznymi oddeleniami, inštitúciami a novovytvorenými tímami. Tento trend vyvoláva otázky o efektívnosti, transparentnosti a skutočnom prínose takýchto investícií.
Porovnanie: Komunikácia v roku 2018 vs. 2024
2018: Komunikačné aktivity vykonávalo niekoľko osôb: hovorca/hovorkyňa, správca webovej stránky, marketingový pracovník a niekoľko referentov. Spolu išlo o menší, ale funkčný tím, ktorý pokrýval základné potreby komunikácie a spolupráce s médiami.
2024:
- OKM (Oddelenie komunikácie a marketingu): 14 pracovníkov.
- Oddelenie vzťahov s verejnosťou: 9 pracovníkov.
- Metropolitný inštitút: 4 osoby v sekcii komunikácie.
- Doprava a parkovanie: Vlastný komunikačný tím.
- Bratislavské centrum služieb: Sekcia komunikácie a marketingu.
- Časopis INBA: 5 pracovníkov + 5 členov redakčnej rady.
- Externí spolupracovníci: Zmluvy na dohody, živnostníci, agentúry.
Tento rozsiahly systém navyšuje náklady, pričom len jeden nový zamestnanec (s brutto platom 1 500 eur) stojí mesto ročne 24 516 eur vrátane odvodov.
Na čo sa míňajú peniaze?
- Zamestnávanie komunikačných pracovníkov:
Počet pracovníkov v tejto oblasti sa viacnásobne zvýšil, no efektívnosť komunikácie zostáva sporná. - Videotvorba:
Investície do produkcie videí a budovania vlastných „médií“, ktoré však nespĺňajú štandardy objektivity a plurality. - Sociálne siete:
Finančné prostriedky sa presúvajú na správu sociálnych médií a digitálnu reklamu. Kampaňami zameranými na konkrétne skupiny (napríklad „Pes bratislavský“) sa snažia zacieliť na špecifické témy, no tieto výdavky občas pôsobia kontroverzne. - Externé služby: Časté využívanie agentúr a živnostníkov na vykonávanie úloh, ktoré by mohli byť zvládnuté internými tímami.
Dôsledky pre obyvateľov
Napriek zvýšeným nákladom a počtu pracovníkov sa obyvatelia Bratislavy často cítia menej informovaní ako predtým. Transparentnosť výdavkov je otázna, pričom sa verejnosti podsúva vysvetlenie, že ide o „modernú a efektívnu komunikáciu“ a že tieto aktivity šetria verejné financie.
Otázky, ktoré si treba položiť:
- Efektivita:
Prinieslo zvýšenie počtu zamestnancov a nákladov skutočne kvalitnejšiu komunikáciu s verejnosťou? - Transparentnosť:
Koľko z verejných zdrojov ide na sebaprezentáciu politikov namiesto objektívneho informovania verejnosti? - Alternatívy:
Je súčasný model komunikácie nevyhnutný, alebo by bolo efektívnejšie vrátiť sa k spolupráci s tradičnými médiami?
Kto kontroluje kontrolórov?
Zvyšovanie rozpočtov na komunikačné aktivity, spolu s rastúcim počtom pracovníkov, vzbudzuje oprávnené obavy z neefektívneho nakladania s verejnými financiami. Obyvatelia Bratislavy majú právo vedieť, kam presne tieto peniaze smerujú a akú hodnotu za ne dostávajú. Samosprávy by mali byť schopné transparentne preukázať, že ich investície skutočne slúžia verejnému záujmu, a nie iba na budovanie vlastného PR.