Slovensko ignoruje lokálne televízie: Neexistujú pravidlá ani podpora
Na Slovensku chýba akákoľvek verejná politika na podporu nezávislých lokálnych televízií. Tieto médiá, ktoré by mali plniť významnú verejnú funkciu, zostávajú na okraji záujmu štátu aj verejných inštitúcií. Chýba im morálna aj finančná podpora a ich existencia je do veľkej miery prehliadaná.
Ministerstvo kultúry ich nevidí
Pre ministerstvo kultúry lokálni vysielatelia prakticky neexistujú. Ak ich nevníma ani Rada pre mediálne služby vo svojich samostatných štatistikách, nemôže ich evidovať ani ministerstvo. Správa o stave kultúrneho a kreatívneho priemyslu z dielne ministerstva kultúry napríklad vôbec nespomína regionálne televízie. Tento nezáujem potvrdzuje aj to, že európske inštitúcie nevedia efektívne monitorovať ani pomáhať týmto médiám.
Kampane a financie: Lokálne televízie mimo hry
Národné propagačné kampane zamerané na obyvateľov lokálnych komunít na regionálnych staniciach prakticky neprebiehajú. Výnimočne organizovaná kampaň ministerstva životného prostredia skončila škandálom – ministerstvo nevedelo stanoviť kritériá na výber staníc. Finančné zdroje určené na podporu regiónov taktiež obchádzajú regionálne médiá.
Reklamné agentúry a sledovanosť
Mediálne agentúry investujú hlavne do celoštátnych televízií. Lokálne televízie sa nedokážu prebojovať do ich plánov, keďže absentujú peoplemetrové dáta sledovanosti. Agentúry pritom nemajú záujem zháňať údaje inak, pretože peoplemetrové meranie kontroluje súkromná spoločnosť zastupujúca veľké národné vysielateľské stanice, ktorá navyše takéto dáta lokálnym televíziám nepredá.
Audiovizuálny fond: Žiadna podpora
Audiovizuálny fond neberie lokálne televízie do úvahy. Spolok lokálnych televízií márne žiadal podporu na tradičný festival tvorby – fond ich jednoducho neuznal za hodných podpory. Neexistuje ani iný špecializovaný fond, ktorý by sa zameriaval na pomoc regionálnym vysielateľom.
Operátori: Lokálne televízie na okraji ponuky
Operátori zaradzujú lokálne televízie na posledné pozície v rastri. Na prvých miestach sú najsledovanejšie celoštátne kanály. Povinnosť zaradiť lokálne televízie do ponuky, tzv. must carry, síce existuje, no jej realizácia je v praxi voľná. Diváci majú problém tieto televízie nájsť a naladiť. Operátori by však nemali výhrady voči silnejšiemu regionálnemu vysielaniu, keby bolo lepšie organizované.
Lokálne médiá: Ticho a mýty
Regionálnym televíziám nepomáhajú ani ostatné médiá. O ich existencii informujú len sporadicky, zvyčajne pri založení alebo zániku stanice. Navyše sa šíria mýty o údajne nízkej kvalite ich tvorby, hoci tieto predsudky často neodrážajú skutočný stav.
Záver
Lokálne televízie na Slovensku prežívajú bez verejnej stratégie, pravidiel a akejkoľvek systematickej podpory. Ich potenciál zapájať komunitu a podporovať regionálnu pluralitu zostáva nevyužitý. Ak štát nezačne konať, tento segment médií môže čoskoro úplne zaniknúť.
Duálne vysielanie – teória vs. prax
Duálne vysielanie je systém, ktorý zaručuje pluralitu informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Z právneho hľadiska sú lokálne televízie klasifikované ako súkromní vysielatelia. No v praxi sú stále vnímané ako „triedny nepriateľ“, najmä pre samosprávu. Tie totiž majú svoje vlastné „súkromné“ televízie, a tak dokážu konkurovať nezávislým vysielateľom, resp. nepustiť na trh alebo zničiť.
Nevlastné dieťa slovenského audiovizuálneho priemyslu
Kým vo svete sa vlády venujú trvalej udržateľnosti regionálnych médií, na Slovensku sú regionálni vysielatelia považovaní za nevlastné deti – pracovité Popolušky slovenského audiovizuálneho priemyslu. Regionálne vysielanie existuje v SR už od roku 1995, no stále mu nebol priznaný ani morálny status, ktorý by mal za poskytovanie verejnej služby.
Duálne vysielanie – teória vs. prax
Duálne vysielanie je systém, ktorý zaručuje pluralitu informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Z právneho hľadiska sú lokálne televízie klasifikované ako súkromní vysielatelia. No v praxi sú stále vnímané ako „triedny nepriateľ“, najmä pre samosprávu. Nezávislé médiá, ktoré by mali poskytovať relevantné a rôznorodé informácie, sú často vnímané ako komerčné subjekty, ktorých primárnym cieľom je zisk.
Úloha a význam miestnej televízie
Aj keď lokálna televízia pôsobí v rámci komerčného modelu, jej úloha nie je riadená populárnosťou alebo masovým vkusom, ako to býva v prípade komerčných staníc. Naopak, jej poslaním je poskytovať základný informačný servis, ktorý je nevyhnutný pre informovanosť miestnej komunity. Lokálna televízia vytvára priestor na verejnú diskusiu, umožňuje obyvateľom diskutovať o spoločných problémoch a poskytuje platformu pre vyjadrenie rôznych názorov. Tento verejný prínos, ktorý ponúka každému, by mal byť uznaný a podporovaný, nie marginalizovaný.
Nevlastné dieťa slovenského audiovizuálneho priemyslu
Kým vo svete sa vlády venujú trvalej udržateľnosti regionálnych médií, na Slovensku sú regionálni vysielatelia považovaní za nevlastné deti – pracovité Popolušky slovenského audiovizuálneho priemyslu. Regionálne vysielanie existuje v SR už od roku 1995, no stále mu nebol priznaný ani morálny status, ktorý by mal za poskytovanie verejnej služby.
Duálne vysielanie – teória vs. prax
Duálne vysielanie je systém, ktorý zaručuje pluralitu informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Z právneho hľadiska sú lokálne televízie klasifikované ako súkromní vysielatelia. No v praxi sú stále vnímané ako „triedny nepriateľ“, najmä pre samosprávu. Nezávislé médiá, ktoré by mali poskytovať relevantné a rôznorodé informácie, sú často vnímané ako komerčné subjekty, ktorých primárnym cieľom je zisk.
Úloha a význam miestnej televízie
Aj keď lokálna televízia pôsobí v rámci komerčného modelu, jej úloha nie je riadená populárnosťou alebo masovým vkusom, ako to býva v prípade komerčných staníc. Naopak, jej poslaním je poskytovať základný informačný servis, ktorý je nevyhnutný pre informovanosť miestnej komunity. Lokálna televízia vytvára priestor na verejnú diskusiu, umožňuje obyvateľom diskutovať o spoločných problémoch a poskytuje platformu pre vyjadrenie rôznych názorov. Tento verejný prínos, ktorý ponúka každému, by mal byť uznaný a podporovaný, nie marginalizovaný.
Lokálne televízie tvoria tretiu kľúčovú zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, vedľa verejnoprávnej a komerčnej televízie. Aj keď sú obchodnými spoločnosťami, poskytujú špecifickú verejnú službu, podobne ako súkromné kliniky, ktoré ponúkajú komerčné služby, ale preplácané sú zdravotnými poisťovňami z verejných zdrojov. Lokálne televízie sú dôležité pre občanov, ktorí im dôverujú a očakávajú kvalitný obsah.
Od regionálnych televízií sa očakáva, že budú ponúkať regionálny program, poskytovať služby obyvateľstvu, pritiahnu masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Dosiahnuť všetky tieto ciele zároveň však nie je možné, preto je potrebné jasne definovať priority a orientovať sa na kľúčové verejnopolitické kritériá.
Verejná politika v oblasti regionálneho vysielania neexistuje
Na Slovensku chýba akákoľvek verejná politika, ktorá by podporovala nezávislé lokálne televízie. Tieto televízie sa nachádzajú na okraji záujmu a nie je im poskytnutá ani morálna podpora či verejné uznanie. Hoci Rada pre mediálne služby na svojej stránke zmieňuje potrebu podpory mediálnej pluralizácie a rozmanitosti, konkrétne kroky na podporu regionálnych médií sú stále len odporúčaniami.
Rada pre mediálne služby sa obmedzuje iba na vedenie zoznamu vysielateľov a nevyjadruje sa k zlepšeniu podmienok pre lokálne televízie. V zahraničí regulačné orgány zohrávajú aktívnu úlohu pri zlepšovaní podmienok pre regionálne vysielanie, no na Slovensku sa tento problém prehliada.
Na univerzitách sa síce téma regionálnych médií občas spomína, ale diplomové práce sa nedostanú k širšej verejnosti, pretože študentov viac zaujíma digitálny marketing. Ani politici sa tejto téme nevenujú dostatočne, hoci niekoľkí sa ju pokúsili otvorene diskutovať, ako napríklad v debatách organizovaných TV Bratislava. Ministerstvo kultúry sa však doteraz nezačalo tejto problematike venovať.
Dnes, keď sa informovanie verejnosti presúva na sociálne siete, je čoraz jasnejšie, že bez podpory regulovaných médií bude verejnosť odkázaná na dezinformácie a hoaxy.
Lokálne televízie sú postavené pred nemožnú úlohu: poskytovať kvalitný regionálny program, služby pre obyvateľstvo, pritiahnuť masové publikum a zároveň byť komerčne úspešné. Dosiahnuť tieto ciele súčasne je neuskutočniteľné, a preto je nevyhnutné, aby verejná politika jasne stanovila, aké sú priority a kľúčové kritériá pre podporu regionálnych médií.
Audiovizuálny fond neberie do úvahy lokálne televízie
Audiovizuálny fond vôbec nepočítal s tvorbou pre lokálne televízie, čo sa ukázalo pri pokuse Spolku lokálnych televízií získať podporu na tradičný festival tvorby. Tento pokus bol neúspešný a neexistuje žiadny iný fond, ktorý by sa špecificky zameriaval na podporu lokálnych vysielateľov.
Jednou z výnimiek boli niekoľko diskusných programov s poslancami Európskeho parlamentu, na ktoré bola podpora poskytnutá priamo z Bruselu. Tento proces bol pre TV Bratislava nekomplikovaný a bez potreby komplikovaných administratívnych procedúr.
Kým v zahraničí sa zaoberajú trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania na úrovni vlády, na Slovensku regionálni vysielatelia sú nevlastným dieťaťom – pracovitou Popoluškou slovenského audiovizuálneho priemyslu. Lokálne a regionálne vysielanie je v SR od roku 1995, ale doteraz im nebol priznaný ani len morálny status, ktorý im patrí za poskytovanie verejnej služby.
Duálne vysielanie je systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania.
Z právneho hľadiska sú lokálne televízie súkromnými vysielateľmi. A „súkromník“ je ešte stále triedny nepriateľ, najmä pre orgány samosprávy. Je nezávislé médium opäť triednym nepriateľom? Sú obchodnými spoločnosťami, pre ktoré by malo byť prvoradým cieľom maximalizácia zisku. Lokálna televízia sa však neriadi popularitou a väčšinovým vkusom, ale poskytuje základný informačný servis a vytvára priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity. Úlohy a význam miestnej televízie
Lokálne televízie predstavujú tretiu zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, popri verejnoprávnej a komerčnej televízií.
Lokálna televízia poskytuje špecifický druh verejnej služby, hoci je obchodnou spoločnosťou. Analogicky – súkromná klinika má komerčné služby, ale väčšinu služieb preplácajú zdravotné poisťovne, pretože ide o verejný záujem. Ľudia lokálnu televíziu potrebujú, dôverujú jej a želajú si kvalitný program.
Od regionálnej TV sa očakáva, že budú poskytovať regionálny program, služby obyvateľstvu, priťahovať masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Všetky ciele súčasne nie je možné dosiahnuť, a tak sú potrebné jasné rozhodnutia čo sú priority, na základe kľúčových kritérií verejnej politiky.
Verejná politika v oblasti regionálneho vysielania neexistuje
Verejná politika podpory neexistuje a nezávislé lokálne televízne stanice na Slovensku sú v nezávideniahodnej situácií. Sú na okraji záujmu. Reálne a oficiálne neexistuje ani len morálna podpora – verejné uznanie.
Na stránke Rady pre mediálne služby je zmienka, že s cieľom zvýšiť pluralizmus médií a ich rozmanitosť by členské štáty mali zvážiť možnosť zavedenia priamych alebo nepriamych finančných podporných programov tak pre tlačové, ako aj pre vysielacie médiá, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Odporúčanie pre členské štáty.
Rada pre mediálne služby vedie iba zoznam všetkých vysielateľov, bez osobitnej špecifikácie. I keď v zahraničí lídrom zlepšenia podmienok pre lokálne televízie bol regulačný organ, Rada v Slovenskej republike sa necíti na to, že by sa k tomu mala vyjadrovať. Hoci podľa nášho názoru ju k tomu oprávňuje priamo jej základné poslanie.
Na univerzitách pedagógovia sa témou občas zaoberajú, ale diplomové práce sa nedostanú ku širokej verejnosti. Aj to iba v minulosti. Dnes študentov viacej láka digitálny marketing.
Za posledných 10 rokov sa našlo niekoľko politikov a publicistov, ktorí boli ochotní na tému otvorene hovoriť ( napríklad v diskusiách, ktoré organizovala TV Bratislava), ale reálne sa tým Ministerstvo kultúry nezačalo ani zaoberať. Stačilo by možno aj verejné uznanie, aby sme mali čím argumentovať pri snahe získavať komerčné zákazky…
Až v poslednej dobe, keď sa informovanie verejnosti presunula na sociálne siete, začína byť zrejmé, že bez podpory regulovaných médií, bude verejnosť odkázaná iba na svet dezinformácií a hoaxov.
Audiovizuálny fond vôbec nepočíta s tvorbou pre lokálne televízie
Spolok lokálnych televízií sa uchádzal o podporu tradičného festivalu tvorby, ale neúspešne. Iný fond neexistuje. Výnimkou bolo niekoľko seriálov diskusných programov s poslancami EP, kde podpora do TV Bratislava išla priamo z Bruselu a nekomplikovane.
Národné propagačné kampane neplánujú pre publikum regionálnej televízie
Ojedinelý prípad kampane v regionálnych TV organizovanej ministerstvom životného prostredia sa stal kauzou – ministerstvo nevedelo správne stanoviť kritéria výberu staníc. Finančné prostriedky pre podporu, alebo efektívne využitie diváckej základne sa nenašli ani v zdrojoch určených na podporu regiónov.
Mediálne agentúry, ktoré kampane realizujú obvykle investujú do niektorej z najsledovanejších celoštátnych kanálov. Nemajú dôvod si robiť starosti s drobnými vysielateľmi, ak neexistuje politika podpory zo strany štátu.
Pre ministerstvo kultúry lokálni vysielatelia neexistujú
Ak neexistuje osobitný zoznam na Rade pre mediálne služby, nemôže ani pre ministerstvo kultúry. Napríklad v Správe o stave kultúrneho a kreatívneho priemyslu Ministerstva kultúry, nie sú regionálne TV ani len spomenuté, akoby vôbec neexistovali. Správa – kreatívny priemysel MK SR. EÚ inštitúcie majú problém s monitoringom, prípadne aj s pomocou týmto médiám.
Regionálne stanice nie sú zahrnuté do prieskumov monitoringu médií
Národný prieskum MML-TGI, hoci skúmajú vyše 50 rôznych, zahraničných a tématických TV staníc. Nie je pre nich miesto medzi stovkami médií, ani len pod súhrným pojmom “lokálna televízia v mojom meste”. Odpoveďou pre nás bolo, že si to nikto neobjednal. TV Bratislava si napriek tomu zaplatila individuálny prieskum. Výsledky svedčia v prospech zachovania miestneho vysielania.
Vyčítajú im absenciu peoplemetrového merania sledovanosti
Majú plniť verejnú funkciu a zároveň byť komerčne úspešné. Do peoplmetrového merania sa ani nemajú šancu dostať. Agentúra je súkromná spoločnosť národných vysielateľov a dáta ani nepredá. Navyše takéto meranie by bolo neúčinné vzhľadom k nízkemu počtu týchto zariadení. Viac: Meranie sledovanosti lokálnej televízie.
Operátori dávajú lokálne stanice na posledné miesto v rastri
Rozhodujú sa komerčne – na prvých miestach sú najsledovanejšie celoštátne stanice. Neexistuje autorita, ktorá by ich o to požiadala – hoci ide o verejný záujem. Existuje síce povinnosť pre držiteľov retransmisie zaradiť do svojej ponuky miestnu televíziu,tzv. must carry, tá je však ponímaná veľmi liberálne. Diváci majú problém si svoju lokálnu televíziu „naladiť“. Operátori by sa tomu ani nebránili, keby v každom kraji bola silná regionálna televízia, veď aj tak lokálne stanice šíria po celom Slovensku a bezplatne.
Ostatné médiá o tom nepíšu
Ak neexistujú tlačové správy na tému, od inštitúcií, nemajú dôvod o nich písať. TASR môže uverejniť PR správu za poplatok ( napríklad o založení tohto združenia), ale komerčné médiá sa v princípe inými médiami nezaoberajú. Je to pochopiteľné. Niekedy informujú iba ak niektorá vznikne alebo zanikne. Iba informačne, ale nie lichotivo. Existuje množstvo dohadov a mýtov o kvalite regionálnych TV, ktoré sa šíria bez poznania reálneho stavu.
Ako ďalej?
Nezávislé televízie nemajú dostatok financií ani slobody pre tvorbu. Reklama na financovanie televízie nestačí, príjmy z reklamy sú pod 10%. Rok čo rok čo rok sa strachujú o financovanie a v hre sú aj zamestnanci. To brzdí ich rozvoj a sebavedomie. Pravidelne sa stáva, že po voľbách nový primátor/starosta zruší nezávislej TV finančnú podporu a tým súkromnú spoločnosť de facto zlikviduje.
Súkromní lokálni vysielatelia, sú špecifickým druhom poskytovania verejnej služby, majú problém nielen financovaním, ale aj s politickou závislosťou a neslobodou. Aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie.
Sektor lokálnej TV potrebuje morálnu a finančnú podporu od štátu
V zahraničí sú regionálne TV dotované priamo štátom, niekde sa štiepi koncesionársky poplatok tak, že časť ide do regiónov. Nikde vo svete sa regionálna TV neuživí iba z reklamy, kvôli nebulvárnemu obsahu. Zvlášť v dobe sociálnych sieti a rozmachu internetových, ťažko regulovateľných, médií je podpora tradičných médií, najmä lokálnych veľmi naliehavá.
Financovanie súkromných lokálnych televízií na Slovensku je zložité a v porovnaní s inými európskymi krajinami pomerne obmedzené. Vláda a štát na Slovensku neposkytujú dostatočnú podporu súkromným lokálnym televíziám z niekoľkých dôvodov, ktoré súvisia s politickými, ekonomickými a štrukturálnymi faktormi v krajine.
1. Obmedzený systém štátnej podpory
Na Slovensku nie je zavedený robustný systém štátnych dotácií a grantov pre súkromné lokálne televízie, ako je to v iných krajinách, napríklad vo Fínsku či Kanade. Vláda sa skôr sústreďuje na podporu verejnoprávnej televízie (RTVS), ktorá má ako verejný subjekt zodpovednosť za šírenie verejných informácií a kultúrnych obsahov. RTVS je financovaná zo štátneho rozpočtu a poplatkov od občanov, zatiaľ čo súkromné lokálne televízie sú financované najmä z komerčných zdrojov, ako sú reklamy, sponzoring a prípadné príjmy zo služby káblových operátorov.
2. Závislosť na komerčných príjmoch
Súkromné lokálne televízie na Slovensku sú vo veľkej miere závislé na príjmoch z reklamy a iných komerčných zdrojov, ktoré sa často ukazujú ako nestabilné, najmä v obdobiach hospodárskych kríz alebo poklesu inzerentov. To znamená, že tieto televízie sú schopné pokrývať svoje náklady najmä prostredníctvom príjmov zo súkromného sektora a nemajú silnú štátnu podporu ako v prípade verejnoprávnych médií. To zároveň vedie k tomu, že lokálne televízie sa nemôžu zamerať na tvorbu obsahu, ktorý by slúžil primárne verejnému záujmu, ale skôr na obsah, ktorý priláka inzerentov.
3. Nedostatok legislatívnej podpory
Na Slovensku chýba silná legislatívna a inštitucionálna podpora pre financovanie súkromných lokálnych televízií. Vláda zatiaľ nezaviedla konkrétne mechanizmy na poskytovanie dotácií alebo grantov, ktoré by pomohli lokálnym televíziám pri produkcii kvalitného spravodajského obsahu, technických inováciách alebo podpore nových projektov. V tomto smere môže byť problém aj v absencii politiky, ktorá by podporovala diverzitu médií a posilňovala nezávislé miestne spravodajstvo.
4. Politická a ekonomická situácia
Politické rozhodnutia v oblasti mediálnej politiky sú často ovplyvnené ekonomickými a politickými záujmami. Na Slovensku neexistuje široká politická vôľa na podporu súkromných médií v porovnaní s verejnoprávnymi, ktoré sú vnímané ako nástroj štátu na šírenie informácií a kultúry. Okrem toho, podpora súkromných lokálnych televízií by mohla znamenať ďalšie finančné náklady pre štátny rozpočet, ktoré v čase hospodárskych ťažkostí vláda nepreferuje.
5. Konkurenčné prostredie
Súkromné televízie na Slovensku sa nachádzajú v veľmi konkurencieschopnom prostredí, kde dominujú väčšie televízne kanály, ktoré majú silnejšie finančné zázemie a širšiu divácku základňu. Lokálne televízie sú často zraniteľné voči koncentrácii mediálneho trhu, kde si hlavní hráči môžu zabezpečiť väčší podiel na trhu reklamy. Preto môže byť pre štát ťažké ospravedlniť investície do malých televíznych staníc, ktoré majú obmedzený dosah a príjmy.
6. Potenciál pre budúci rozvoj
Aj napriek týmto výzvam existuje potenciál na zlepšenie situácie súkromných lokálnych televízií na Slovensku, ak by vláda pristúpila k reformám, ktoré by podporili mediálnu pluralitu a diverzitu. V budúcnosti môže byť potrebné zavedenie mechanizmov na podporu kvalitného a nezávislého spravodajstva na regionálnej a lokálnej úrovni, aby sa predišlo koncentrácii mediálnej moci a zabezpečil rovnaký prístup k informáciám pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich lokalitu.
Záver
Slovenské vlády v minulosti poskytovali obmedzenú štátnu podporu súkromným lokálnym televíziám, a to skôr v rámci širšieho rámca politických a ekonomických priorít. V súčasnosti tieto televízie závisia od komerčných príjmov, čo znamená, že štátna podpora nie je systematická a cielená. S rastúcou potrebou kvalitného lokálneho spravodajstva a diverzity médií by bolo výhodné, aby vláda zvážila reformu mediálnej politiky, ktorá by umožnila silnejšiu podporu lokálnych televízií v prospech verejnosti.
Lokálne televízie v SR: Nezanedbateľný verejný záujem v tieni nezáujmu štátu
Kým vo viacerých krajinách sú regionálne televízie podporované štátom ako kľúčová súčasť verejného informačného systému, na Slovensku sú lokálne televízie často ignorované, akoby boli krokodílmi v tieni veľkých, komerčných vysielateľov. Tento stav vedie k neudržateľnosti regionálneho vysielania a ich obmedzenej schopnosti plniť úlohu poskytovateľov verejnej služby. Mnohí to vnímajú ako nespravodlivosť voči týmto médiám, ktoré zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri informovaní, kultúrnej výmene a podporovaní verejnej diskusie na miestnej úrovni.
Absencia verejnej politiky a nezáujem štátu
Na Slovensku neexistuje žiadna komplexná verejná politika podporujúca regionálne televízie. Zatiaľ čo v iných európskych krajinách štáty investujú do udržateľnosti regionálnych vysielateľov prostredníctvom priamych dotácií alebo špeciálnych grantov, slovenské televízie čelí výzvam bez akejkoľvek formálnej podpory. Preukázateľné príklady ignorácie zo strany štátu zahŕňajú absenciu akejkoľvek verejnej uznania týchto médií, čo sa môže rovnať úplnej ignorácii ich významu v mediálnom ekosystéme. Rada pre mediálne služby síce uvádza, že členské štáty by mali zvážiť možnosť zavedenia podporných programov na regionálnej úrovni, ale na Slovensku tieto iniciatívy chýbajú. Rada dokonca ignoruje možnosť, že by sa mohla priamo vyjadriť k zlepšeniu podmienok pre lokálne televízie, čím sa zdôrazňuje nedostatok politickej vôle.
Nedostatočné financovanie a politická nezávislosť
Finančná podpora pre lokálne televízie je na Slovensku prakticky neexistujúca. Aj keď existujú určité mechanizmy ako „must carry“ pravidlo, ktoré teoreticky zabezpečuje, že miestne televízie musia byť zaradené do ponuky operátorov, v praxi je tento systém často ignorovaný. Mnohé lokálne televízie sa nachádzajú na okraji vysielacieho rastra, čo sťažuje ich dostupnosť pre širokú verejnosť. Súkromné stanice, ktoré sa nespoliehajú na financovanie zo štátneho rozpočtu, sa musia spoliehať na reklamu, ktorá je v tomto sektore stále veľmi limitovaná. Reklamné príjmy pokrývajú menej než 10 % ich nákladov, čo ich robí extrémne zraniteľnými voči hospodárskym výkyvom.
K tomu, ako ďalší problém, sa pridáva politická nezávislosť, ktorá je pre mnohé lokálne televízie stále výzvou. Lokálni politici, ako aj starostovia a primátori, môžu zrušiť financovanie nezávislej televízie, čo môže znamenať de facto zánik stanice. Tento systém politickej kontroly má negatívny dopad na slobodu médií a ich schopnosť vykonávať svoju úlohu ako verejní strážcovia spravodajstva.
Nedostatočné zapojenie do národného monitorovania a prieskumov
Regionálne televízie na Slovensku sú nielenže ignorované zo strany štátu, ale sú aj prakticky nezohľadňované v národných prieskumoch médií. Hoci existuje prieskum MML-TGI, ktorý skúma sledovanosť vyše 50 rôznych kanálov, lokálne televízie sú úplne vynechané, pretože sa neobjednali na tieto prieskumy. Tento stav spôsobuje, že regionálne televízie sú prakticky neviditeľné v oficiálnych štatistikách a prieskumoch, čo im ďalej znižuje ich šance na získavanie financií zo súkromných zdrojov a inštitúcií.
Ďalším problémom je aj absencia peoplemetrového merania sledovanosti pre lokálne televízie. Tieto merania sú nevyhnutné pre analýzu diváckej základne a pre marketingové a reklamné kampane. Bez dostupnosti týchto údajov sa stávajú regionálne televízie menej atraktívne pre inzerentov a nie sú schopné adekvátne monitorovať svoj vlastný vplyv na verejnosť.
Politická a komerčná ignorácia regionálnych médií
Za posledné desaťročie sa síce našli niektorí politici a publicisti, ktorí sa vyjadrili v prospech regionálnych televízií, ale ich hlas bol často ignorovaný. Ministerstvo kultúry, ktoré by malo byť zodpovedné za podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, sa regionálnymi televíziami prakticky nezaoberá. V správe o stave kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorú Ministerstvo kultúry zverejňuje, nie sú regionálne televízie ani spomenuté, akoby ich existencia bola nerelevantná. Tento postoj ukazuje, aký malý význam štát prikladá tejto oblasti, ktorá má veľký dopad na miestne komunity.
Riešenie: Potrebná morálna a finančná podpora
Súčasný stav je neudržateľný. Lokálne televízie potrebujú morálnu a finančnú podporu zo strany štátu. Je nevyhnutné zaviesť politiku, ktorá bude garantovať ich finančnú stabilitu a zároveň podporí nezávislosť od politického tlaku. Systém štátnych dotácií, ktorý by mohol fungovať podobne ako v iných krajinách, by umožnil lokálnym televíziám rozvíjať kvalitný obsah, ktorý je v záujme verejnosti. Takáto podpora je dôležitá nielen pre udržanie plurality médií, ale aj pre ochranu občanov pred dezinformáciami a manipuláciami, ktoré sa šíria najmä cez sociálne siete a neformálne kanály.
Zahraničné príklady ukazujú, že regionálne televízie môžu byť úspešné a udržateľné, ak majú silnú politickú a finančnú podporu. Na Slovensku je čas, aby sa k tejto výzve pristúpilo zodpovedne a vytvoril sa systém, ktorý podporí kvalitné miestne vysielanie ako neoddeliteľnú súčasť demokratického a pluralitného mediálneho prostredia.