Lokálne televízie v SR ako od macochy

Kým v zahraničí sa zaoberajú trvalou udržateľnosťou regionálneho vysielania na úrovni vlády, na Slovensku regionálni vysielatelia sú nevlastným dieťaťom – pracovitou Popoluškou slovenského audiovizuálneho priemyslu. Lokálne a regionálne vysielanie je v SR od roku 1995, ale doteraz im nebol priznaný ani len morálny status, ktorý im patrí za poskytovanie verejnej služby.

Duálne vysielanie je systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania.

Z právneho hľadiska sú lokálne televízie súkromnými vysielateľmi. A „súkromník“ je ešte stále triedny nepriateľ, najmä pre orgány samosprávy. Je nezávislé médium opäť triednym nepriateľom? Sú obchodnými spoločnosťami, pre ktoré by malo byť prvoradým cieľom maximalizácia zisku. Lokálna televízia sa však neriadi popularitou a väčšinovým vkusom, ale poskytuje základný informačný servis a vytvára priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity. Úlohy a význam miestnej televízie

Lokálne televízie predstavujú tretiu zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, popri verejnoprávnej a komerčnej televízií.

Lokálna televízia poskytuje špecifický druh verejnej služby, hoci je obchodnou spoločnosťou. Analogicky – súkromná klinika má komerčné služby, ale väčšinu služieb preplácajú zdravotné poisťovne, pretože ide o verejný záujem. Ľudia lokálnu televíziu potrebujú, dôverujú jej a želajú si kvalitný program.

Od regionálnej TV sa očakáva, že budú poskytovať regionálny program, služby obyvateľstvu, priťahovať masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Všetky ciele súčasne nie je možné dosiahnuť, a tak sú potrebné jasné rozhodnutia čo sú priority, na základe kľúčových kritérií verejnej politiky.

Verejná politika v oblasti regionálneho vysielania neexistuje

Verejná politika podpory neexistuje a nezávislé lokálne televízne stanice na Slovensku sú v nezávideniahodnej situácií. Sú na okraji záujmu. Reálne a oficiálne neexistuje ani len morálna podpora – verejné uznanie.

Na stránke Rady pre mediálne služby je zmienka, že s cieľom zvýšiť pluralizmus médií a ich rozmanitosť by členské štáty mali zvážiť možnosť zavedenia priamych alebo nepriamych finančných podporných programov tak pre tlačové, ako aj pre vysielacie médiá, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Odporúčanie pre členské štáty.

Rada pre mediálne služby vedie iba zoznam všetkých vysielateľov, bez osobitnej špecifikácie. I keď v zahraničí lídrom zlepšenia podmienok pre lokálne televízie bol regulačný organ, Rada v Slovenskej republike sa necíti na to, že by sa k tomu mala vyjadrovať.  Hoci podľa nášho názoru ju k tomu oprávňuje priamo jej základné poslanie.

Na univerzitách pedagógovia sa témou občas zaoberajú, ale diplomové práce sa nedostanú ku širokej verejnosti. Aj to iba v minulosti. Dnes študentov viacej láka digitálny marketing.

Za posledných 10 rokov sa našlo niekoľko politikov a publicistov, ktorí boli ochotní na tému otvorene hovoriť ( napríklad v diskusiách, ktoré organizovala TV Bratislava), ale reálne sa tým Ministerstvo kultúry nezačalo ani zaoberať. Stačilo by možno aj verejné uznanie, aby sme mali čím argumentovať pri snahe získavať komerčné zákazky…

Až v poslednej dobe, keď sa informovanie verejnosti presunula na sociálne siete, začína byť  zrejmé, že bez podpory regulovaných médií, bude verejnosť odkázaná iba na svet dezinformácií a hoaxov.

Audiovizuálny fond vôbec nepočíta s tvorbou pre lokálne televízie

Spolok lokálnych televízií sa uchádzal o podporu tradičného festivalu tvorby, ale neúspešne. Iný fond neexistuje. Výnimkou bolo niekoľko seriálov diskusných programov s poslancami EP, kde podpora do TV Bratislava išla priamo z Bruselu a nekomplikovane.

Národné propagačné kampane neplánujú pre publikum regionálnej televízie

Ojedinelý prípad kampane v regionálnych TV organizovanej ministerstvom životného prostredia sa stal kauzou – ministerstvo nevedelo správne stanoviť kritéria výberu staníc. Finančné prostriedky pre podporu, alebo efektívne využitie diváckej základne sa nenašli ani v zdrojoch určených na podporu regiónov.

Mediálne agentúry, ktoré kampane realizujú obvykle investujú do niektorej z najsledovanejších celoštátnych kanálov. Nemajú dôvod si robiť starosti s drobnými vysielateľmi, ak neexistuje politika podpory zo strany štátu.

Pre ministerstvo kultúry lokálni vysielatelia neexistujú

Ak neexistuje osobitný zoznam na Rade pre mediálne služby, nemôže ani pre ministerstvo kultúry. Napríklad v Správe o stave kultúrneho a kreatívneho priemyslu Ministerstva kultúry, nie sú regionálne TV ani len spomenuté, akoby vôbec neexistovali.  Správa – kreatívny priemysel MK SR. EÚ inštitúcie majú problém s monitoringom, prípadne aj s pomocou týmto médiám.

Regionálne stanice nie sú zahrnuté do prieskumov monitoringu médií

Národný prieskum MML-TGI, hoci skúmajú vyše 50 rôznych, zahraničných a tématických TV staníc. Nie je pre nich miesto medzi stovkami médií, ani len pod súhrným pojmom  “lokálna televízia v mojom meste”. Odpoveďou pre nás bolo, že si to nikto neobjednal. TV Bratislava si napriek tomu zaplatila individuálny prieskum. Výsledky svedčia v prospech zachovania miestneho vysielania.

Vyčítajú im absenciu peoplemetrového merania sledovanosti

Majú plniť verejnú funkciu a zároveň byť komerčne úspešné. Do peoplmetrového merania sa ani nemajú šancu dostať.  Agentúra je súkromná spoločnosť národných vysielateľov a dáta ani nepredá. Navyše takéto meranie by bolo neúčinné vzhľadom k nízkemu počtu týchto zariadení. Viac: Meranie sledovanosti lokálnej televízie.

Operátori dávajú lokálne stanice na posledné miesto v rastri

Rozhodujú sa komerčne – na prvých miestach sú najsledovanejšie celoštátne stanice. Neexistuje autorita, ktorá by ich o to požiadala – hoci ide o verejný záujem. Existuje síce povinnosť pre držiteľov retransmisie zaradiť do svojej ponuky miestnu televíziu,tzv. must carry, tá je však ponímaná veľmi liberálne. Diváci majú problém si svoju lokálnu televíziu „naladiť“. Operátori by sa tomu ani nebránili, keby v každom kraji bola silná regionálna televízia, veď aj tak lokálne stanice šíria po celom Slovensku a bezplatne.

Ostatné médiá o tom nepíšu

Ak neexistujú tlačové správy na tému, od inštitúcií, nemajú dôvod o nich písať. TASR môže uverejniť PR správu za poplatok ( napríklad o založení tohto združenia), ale komerčné médiá sa v princípe inými médiami nezaoberajú. Je to pochopiteľné. Niekedy informujú iba ak niektorá vznikne alebo zanikne. Iba informačne, ale nie lichotivo. Existuje množstvo dohadov a mýtov o kvalite regionálnych TV, ktoré sa šíria bez poznania reálneho stavu.

Ako ďalej?

Nezávislé televízie nemajú dostatok financií ani slobody pre tvorbu. Reklama na financovanie televízie nestačí, príjmy z reklamy sú pod 10%. Rok čo rok čo rok sa strachujú o financovanie a v hre sú aj zamestnanci. To brzdí ich rozvoj a sebavedomie. Pravidelne sa stáva, že po voľbách nový primátor/starosta zruší nezávislej TV finančnú podporu a tým súkromnú spoločnosť de facto zlikviduje.

Súkromní lokálni vysielatelia, sú špecifickým druhom poskytovania verejnej služby, majú problém nielen financovaním, ale aj s politickou závislosťou a neslobodou. Aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie.

Sektor lokálnej TV potrebuje morálnu a finančnú podporu od štátu

V zahraničí sú regionálne TV dotované priamo štátom, niekde sa štiepi koncesionársky poplatok tak, že časť ide do regiónov. Nikde vo svete sa regionálna TV neuživí iba z reklamy, kvôli nebulvárnemu obsahu. Zvlášť v dobe sociálnych sieti a rozmachu internetových, ťažko regulovateľných, médií je podpora tradičných médií, najmä lokálnych  veľmi naliehavá.