Lokálne televízie v SR ako od macochy

Kým vo svete sa vlády venujú trvalej udržateľnosti regionálnych médií, na Slovensku sú regionálni vysielatelia považovaní za nevlastné deti – pracovité Popolušky slovenského audiovizuálneho priemyslu. Regionálne vysielanie existuje v SR už od roku 1995, no stále mu nebol priznaný ani morálny status, ktorý by mal za poskytovanie verejnej služby.

Lokálne televízie tvoria tretiu kľúčovú zložku audiovizuálnych médií na Slovensku, vedľa verejnoprávnej a komerčnej televízie. Aj keď sú obchodnými spoločnosťami, poskytujú špecifickú verejnú službu, podobne ako súkromné kliniky, ktoré ponúkajú komerčné služby, ale preplácané sú zdravotnými poisťovňami z verejných zdrojov. Lokálne televízie sú dôležité pre občanov, ktorí im dôverujú a očakávajú kvalitný obsah.

Od regionálnych televízií sa očakáva, že budú ponúkať regionálny program, poskytovať služby obyvateľstvu, pritiahnu masové publikum a zároveň budú komerčne úspešné. Dosiahnuť všetky tieto ciele zároveň však nie je možné, preto je potrebné jasne definovať priority a orientovať sa na kľúčové verejnopolitické kritériá.

Slovensko ignoruje lokálne televízie: Neexistujú pravidlá a žiadna podpora

Na Slovensku chýba akákoľvek verejná politika na podporu nezávislých lokálnych televízií. Tieto médiá, ktoré by mali plniť významnú verejnú funkciu, zostávajú na okraji záujmu štátu aj verejných inštitúcií. Chýba im morálna aj finančná podpora a ich existencia je do veľkej miery prehliadaná.

Na univerzitách sa síce téma regionálnych médií občas spomína, ale diplomové práce sa nedostanú k širšej verejnosti, pretože študentov viac zaujíma digitálny marketing. Ani politici sa tejto téme nevenujú dostatočne, hoci niekoľkí sa ju pokúsili otvorene diskutovať, ako napríklad v debatách organizovaných TV Bratislava. Ministerstvo kultúry sa však doteraz nezačalo tejto problematike venovať.

Dnes, keď sa informovanie verejnosti presúva na sociálne siete, je čoraz jasnejšie, že bez podpory regulovaných médií bude verejnosť odkázaná na dezinformácie a hoaxy.

Rada pre mediálne služby ich iba eviduje

Rada pre mediálne služby sa obmedzuje na vedenie súhrnného zoznamu vysielateľov, ale pre lokálne neexistuje ani osobitný zoznam: v jednej kope sú všeobecné (celoplošné) autorizácie, lokálne autorizácie, aj lokálne autorizácie operátorov distribútorov signálu. Nikto to od nich ani nežiada. Nevyjadruje sa k zlepšeniu podmienok pre lokálne televízie, tiež to nikto nežiada. V zahraničí regulačné orgány zohrávajú aktívnu úlohu pri zlepšovaní podmienok pre regionálne vysielanie, no na Slovensku sa tento problém prehliada aj zo strany regulátora.

Na stránke má však zmienku, že s cieľom zvýšiť pluralizmus médií a ich rozmanitosť by členské štáty mali zvážiť možnosť zavedenia priamych alebo nepriamych finančných podporných programov tak pre tlačové, ako aj pre vysielacie médiá, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni. Odporúčanie pre členské štáty.

Až v poslednej dobe, keď sa informovanie verejnosti presunula na sociálne siete, začína byť  zrejmé, že bez podpory regulovaných médií, bude verejnosť odkázaná iba na svet dezinformácií a hoaxov.

Audiovizuálny fond: Žiadna podpora

Audiovizuálny fond neberie lokálne televízie do úvahy. Spolok lokálnych televízií márne žiadal podporu na tradičný festival tvorby – fond ich jednoducho neuznal za hodných podpory. Neexistuje ani iný špecializovaný fond, ktorý by sa zameriaval na pomoc regionálnym vysielateľom.

Štátne kampane a financie: Lokálne televízie mimo hry

Národné propagačné kampane zamerané na obyvateľov lokálnych komunít na regionálnych staniciach prakticky neexistujú. Nezmyselne sa preferuje komerčný princíp, lokálna TV ako jednotlivec nemôže konkurovať TA3. Výnimočne organizovaná kampaň ministerstva životného prostredia skončila škandálom – ministerstvo nevedelo stanoviť kritériá na výber staníc. Finančné zdroje určené na podporu regiónov taktiež obchádzajú regionálne médiá.

Regionálne stanice nie sú zahrnuté do prieskumov monitoringu médií

Národný prieskum MML-TGI, hoci skúmajú vyše 50 rôznych, zahraničných a tématických TV staníc. Nie je pre nich miesto medzi stovkami médií, ani len pod súhrným pojmom  “lokálna televízia v mojom meste”. Odpoveďou pre nás bolo, že si to nikto neobjednal. TV Bratislava si napriek tomu zaplatila individuálny prieskum. Výsledky svedčia v prospech zachovania miestneho vysielania.

Reklamné agentúry a sledovanosť

Mediálne agentúry investujú hlavne do celoštátnych televízií. Lokálne televízie sa nedokážu prebojovať do ich plánov, keďže absentujú peoplemetrové dáta sledovanosti. Agentúry pritom nemajú záujem zháňať údaje inak, pretože peoplemetrové meranie kontroluje súkromná spoločnosť zastupujúca veľké národné vysielateľské stanice, ktorá navyše takéto dáta lokálnym televíziám nepredá. Navyše takéto meranie by bolo neúčinné vzhľadom k nízkemu počtu týchto zariadení. Viac: Meranie sledovanosti lokálnej televízie.

Operátori: Lokálne televízie na okraji ponuky

Operátori zaraďujú lokálne televízie na posledné pozície v rastri. Na prvých miestach sú najsledovanejšie celoštátne kanály. Povinnosť zaradiť lokálne televízie do ponuky, tzv. must carry, síce existuje, no jej realizácia je v praxi voľná. Diváci majú problém tieto televízie nájsť a naladiť. Operátori by však nemali výhrady voči silnejšiemu regionálnemu vysielaniu, keby bolo lepšie organizované.

Ostatné médiá: Ticho a mýty

Regionálnym televíziám nepomáhajú ani ostatné médiá. O ich existencii informujú len sporadicky, zvyčajne pri založení alebo zániku stanice. Nikdy lichotivo. Navyše sa šíria mýty o údajne nízkej kvalite ich tvorby, hoci tieto predsudky často neodrážajú skutočný stav.

Záver

Lokálne televízie na Slovensku prežívajú bez verejnej stratégie, pravidiel a akejkoľvek systematickej podpory. Ich potenciál zapájať komunitu a podporovať regionálnu pluralitu zostáva nevyužitý. Ak štát nezačne konať, tento segment médií môže čoskoro úplne zaniknúť. Zvlášť v dobe sociálnych sieti a rozmachu internetových, ťažko regulovateľných, médií je podpora tradičných médií, najmä lokálnych  veľmi naliehavá.