Slovenský fenomén – radničná televízia

Orgány štátu a samosprávy v našej krajine nemôžu získať oprávnenie pre televízne vysielanie. Napriek tomu až tri štvrtiny lokálnych televíznych staníc na Slovensku vlastní mesto alebo obec. Tento zvláštny fenomén je v rozpore s demokratickým princípom vlastníctva médií.

V roku 1991 sa zrušil informačný monopol štátu a vznikol priestor pre spoluvytváranie verejnej mienky prostredníctvom informácií šírených vysielateľmi. Vzniklo duálne vysielanie ako základný nástroj slobody prejavu.

Duálne vysielanie je systém je založený na koexistencii súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov s cieľom garantovať pluralitu zdrojov informácií, slobodu prejavu a slobodnú súťaž v oblasti poskytovania služieb vysielania.

Všetky lokálne televízie sú z právneho hľadiska súkromné médiá

Poskytujú špecifický druh verejnej služby, základný informačný servis, a majú vytvárať priestor na verejnú diskusiu o spoločných problémoch pre obyvateľov svojej komunity.

Aby lokálna televízia mohla napĺňať svoje poslanie, musí byť nezávislá od politickej moci. To predovšetkým znamená, že politici nesmú mať priamy vplyv na jej personálne obsadenie a na financovanie.

Samospráva nemôže byť vysielateľom, ale u nás je  to bežné

V roku 1995 – 1996 dostali licencie na TV vysielanie viaceré mestá a mestské časti. Neskôr im tie licencie vzali, pretože Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá ich vydala, si uvedomila, že to bolo nezákonné. Zákon totiž neumožňoval získať licenciu štátnemu, či samosprávnemu úradu, pretože tam sa nedá zaručiť politická a finančná nezávislosť.

Mestá a obce sa vynašli. Ak licenciu podľa zákona môže získať iba obchodná spoločnosť, tak si pre tento účel založili komunálne podniky so 100% účasťou mesta/ obce. Týmto podnikom už licencie boli vydané, i keď sa dalo predvídať z akého dôvodu sú žiadateľmi práve tieto podniky.

Podľa tohto vzoru je na Slovensku väčšina lokálnych vysielateľov vo vlastníctve samosprávy, ako „súkromní vysielatelia“. Dôvodom spomínaného riešenia je jednoduchšia kontrola nad redakčným obsahom: kontrola prostredníctvom mediálnej alebo rovno aj redakčnej rady, v ktorej sú zastúpení poslanci, v inom prípade je konateľom poslanec, niekde aj samotný obsah vytvárajú poslanci a zamestnanci úradu.

Falošná politická nezávislosť

Radničné média nepodporujú verejnú diskusiu, ktorá je základnou úlohou nezávislej lokálnej televízie. Bežný poslanec už nemá šancu vyniknúť, pretože diskusné formáty absentujú. Primátori a starostovia „svoje“ radničné televízie využívajú prevažne na svoju propagáciu, a preto sa im hovorí „hlasné trúby“.

Redaktori sa štatutárovi pravdaže vyhnúť nemôžu a na každej akcii je na primátor, alebo starosta. Prípadne sa vysielajú príhovory – monológy.

Každá licencovaná televízia, aj tá radničná, má tiež prísne pravidlá, ktoré kontroluje Rada pre mediálne služby. Z toho dôvodu sa musia tváriť ako nezávislé médiá, tak sa politikom pre istotu vyhýbajú.

Podľa  predstaviteľa Transparency International je to na škodu, pretože ľudia sa zaujímajú o názory volených predstaviteľov samosprávy. Samosprávy po novom majú vlastnú predstavu o komunikácií s občanmi, svoje média považujú za platformu pre svoje PR a chýba im názorová pluralita, naznačuje vo videu predstaviteľ Transparency International Ľuboš Kostelanský.

Závislosť v praxi

Vie sa o tom. Napríklad Monitoring plurality médií upozorňuje na politickú a finančnú závislosť miestnych médií, ktorá sa pohybuje okolo 71%. V monitoringu uvádza aj konkrétny prípad TV Ružinov, kde na čele televízie bol miestny poslanec a situácia v Bratislave. Slovensko kritizujú za 71% politickú kontrolu v miestnych médiách

Slobodu nemajú ani pracovníci radničnej televízie, pretrváva autocenzúra. Veľmi často, ak nie korupčne, z takej televízie odchádzajú príjmy za funkciu konateľa, členov redakčnej rady, teda aj poslancom – cenzorom.

Podnikateľské subjekty alebo rozpočtové organizácie?

Radničné televízie sú podnikateľské subjekty, ale chovajú sa ako príspevkové, či rozpočtové organizácie. Na svoju činnosť dostávajú každý rok príspevok z rozpočtu samosprávy. K tomu často patria aj ďalšie benefity ako napríklad prevádzkové priestory, nákup techniky, zdieľané služby s úradom a rôzna protekcia.

Samospráva si objednáva služby u podnikateľského subjektu, ktorý si sama založila. Na služby spojené s vysielacím časom nie je potrebné verejne obstarávanie, a tak na prevádzku dostanú toľko, koľko schvália poslanci. Kontrolóri pochopiteľne nevedia posúdiť hospodárnosť. Na Slovensku neexistuje ani jeden súdny znalec v tomto odbore. Súdy, polícia a dokonca aj NAKA sa obvykle obracajú na nás – nezávislých producentov.

Ekonomika v praxi

Už historický najdrahšiu televíziu má bratislavská mestská časť Ružinov, cca 400 tisíc eur. Druhý najväčší rozpočet 380 tisíc eur mala Dunajskostredská mestská TV, ktorá „odsluhuje“ publikum iba 36 tisíc obyvateľov.

Mesto Pezinok má rozpočet nad 200 tisíc eur pre publikum menej ako 25 tisíc obyvateľov. Pre porovnanie: je to o 30 tisíc eur vyššia čiastka, ako mala metropolitná TV Bratislava pre publikum celej Bratislavy.

Pozoruhodná aj obec Devínska Nová Ves v Bratislave s rozpočtom 122 tisíc eur. Obec má vyše 15 tisíc obyvateľov, ale na stránke nie je uvedené, či sa dá vôbec niekde naladiť. Pre porovnanie, metropolitná TV Bratislava vyrábala každý deň nový program s rozpočtom 176 tisíc ročne.

V prepočte na občana je najdrahšia opäť Dunajskostredská TV, TV Pezinok a Devínskonovomestská TV s cca 8 eur na občana. Divoké rozpočty radničných TV podnikov

Radničné televízie vznikajú a zanikajú podľa nálady politikov

V posledných rokoch sa v organizáciach samosprávy zásadne zmenil spôsob komunikácie s verejnosťou. Komunikujú cez sociálne siete, pretože tam si obsah môžu tvoriť sami. Rafinované komunikačné trendy v samospráve.

Mestské TV podniky síce majú financovanie z rozpočtu, ale sa stáva, že sa rozpočet zníži alebo vôbec neschváli. V takom prípade televízia živorí a nakoniec zanikne. Opäť je to politické rozhodnutie bez ohľadu na občanov a doterajšie investície do budovania značky a sledovanosti.

Tento rok len v bratislavskom kraji zanikla TV Dúbravka a TV Malacky. Pred rokmi zanikla komunálna televízia TV Karlova Ves, TV Nové Mesto, TV Staré Mesto, TV Petržalka a TV Rača, iba v Bratislavskom kraji.

Neexistujú pravidlá

Tento druh falošnej televízie nie je ani ryba ani rak. Pravidlá alebo podmienky nie sú ani v zákone o mediálnych službách. Ak žiada o autorizáciu vysielania mesto, nedostane ju, ale o to žiada obchodná spoločnosť, dostane ju.

Lokálnym vysielaním radničných televízií je pokryté cca 560 tisíc obyvateľov ( nie celá krajina), a táto falošnosť stojí obyvateľov cca 3, 5  milióna eur ročne.