Radničné televízie, ktoré sú vlastnené miestnymi samosprávami, fungujú v paradoxnom režime. Podľa zákona sú klasifikované ako súkromní vysielatelia, no v praxi sa správajú ako rozpočtové organizácie. Ich fungovanie je financované každoročnými príspevkami z rozpočtu miest a obcí, ktoré sú však v rôznych regiónoch výrazne odlišné a často postrádajú transparentnosť. Na financovanie týchto televízií neexistujú jasné pravidlá ani jednotné normy, ktoré by definovali ich hospodárenie.
Ako sa financujú radničné televízie?
Samosprávy si v tomto systéme vytvárajú vlastné podniky, ktoré spravujú miestne televízie. Tieto podniky buď dostávajú dotácie priamo z mestských rozpočtov, alebo si samosprávy od nich objednávajú služby – výrobu a vysielanie programov. Kľúčovým problémom je, že výber poskytovateľov týchto služieb nepodlieha verejnému obstarávaniu, keďže samospráva využíva vlastný podnik. Pridelená suma na ich činnosť závisí od rozhodnutia mestského zastupiteľstva, čím sa eliminuje akákoľvek forma trhovej súťaže, ktorá by mohla prirodzene určovať hodnotu týchto služieb.
V takomto systéme nie je možné objektívne posúdiť, či sú pridelené prostriedky využívané efektívne. Napríklad kontrolór samosprávy nemá dostatočné nástroje alebo jasné štandardy, aby kvalifikovane vyhodnotil hospodárenie týchto televízií. Výsledkom je „falošná nezávislosť“ – hoci tieto televízie formálne pôsobia ako samostatné subjekty, sú úplne závislé od politických rozhodnutí miestnych zastupiteľstiev, čo im znemožňuje poskytovať vyvážený obsah alebo kritický pohľad na činnosť svojich vlastníkov.
Neexistencia pravidiel a dôsledky
Jedným z najväčších problémov je absencia systémového prístupu k financovaniu radničných televízií. Tento „divoký“ trh miestnych mediálnych podnikov, bez jednotných pravidiel a povinností, je prakticky nemožné skúmať alebo porovnávať. Takéto prostredie podporuje neefektivitu a umožňuje zneužívanie verejných prostriedkov bez adekvátneho dohľadu.
Z verejne dostupných údajov možno aspoň čiastočne analyzovať, ako sú tieto televízie financované. Rozdiely sú markantné – niektoré mestské televízie dostávajú násobne viac finančných prostriedkov na jedného obyvateľa než iné, pričom objem ich vysielania alebo kvalita programov nezodpovedá vynaloženým nákladom. V roku 2023 sa ukázalo, že televízie vo väčších mestách, ako napríklad TV Ružinov alebo TV Dunajská Streda, mali výrazne vyššie rozpočty než iné lokálne televízie, avšak ich obsahová produkcia a technický dosah boli často neporovnateľné.
Pozoruhodné zistenia o financovaní mestských a obecných televízií
Mestské a obecné televízie v Slovenskej republike majú rôznorodé finančné zázemie, pričom ich rozpočty sú v rukách miestnych samospráv. Tieto televízie, často financované z verejných zdrojov, vykazujú výrazné rozdiely v efektivite využívania rozpočtov a dosahu na obyvateľstvo.
Najvyššie rozpočty na prevádzku televízií
Historicky najvyšší rozpočet má TVR Ružinov, ktorá v roku 2023 čerpala 372 335 eur a navyše získala dotáciu 50 000 eur od Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Táto televízia slúži obyvateľom mestskej časti Ružinov, ktorých je 72 173. Druhá najdrahšia televízia – Dunajskostredská mestská TV – disponovala rozpočtom 380 000 eur, pričom „obsluhuje“ populáciu 36 013 obyvateľov.
Zaujímavý je aj prípad TV Pezinok, ktorá mala rozpočet 203 285 eur pre obec s menej než 25 000 obyvateľmi. To je o 30 000 eur viac, než mala metropolitná TV Bratislava na informovanie celej Bratislavy. Naopak, najnižšie rozpočty mali televízie ako Krupinská TV (4 000 eur /7 926 obyvateľov) či Turzovská televízia (5 000 eur /7 640 obyvateľov), kde sa však obsah obmedzuje na videotext alebo minimálnu produkciu.
Výdavky na obyvateľa
V prepočte na obyvateľa sú najnákladnejšími televíziami:
- Dunajskostredská mestská TV: 10,55 €/obyvateľa,
- TV Pezinok: 8,25 €/obyvateľa,
- Devínskonovoveská televízia: 7,81 €/obyvateľa.
Pre porovnanie, obyvatelia Trnavy prispievajú na svoju televíziu 2,46 € ročne, pričom dostávajú pravidelné a kvalitné spravodajstvo. Naopak, občania Devínskej Novej Vsi platia 7,81 € „za nič“, keďže informácie o dostupnosti vysielania tejto televízie chýbajú.
Problémy s dostupnosťou a pravidelnosťou vysielania
Niektoré televízie, ako napríklad Guta TV Kolárovo, TV Komárno či TV Devínska Nová Ves, ani neuvádzajú, kde a ako si ich obyvatelia môžu naladiť. Zákon totiž nepovažuje šírenie cez internet za vysielanie. Situácia je ešte výraznejšia v prípade TV Trenčianske Teplice, ktorá má 7,19 €/obyvateľa pre len 1500 káblových zásuviek.
Efektivita a kvalita obsahu
Niektoré mestské televízie, napríklad MTT Trnava, TV Nové Zámky, TVR Ružinov, TV Reduta a TV Poprad, poskytujú pravidelný a kvalitný obsah, ktorý zahŕňa aktuálne spravodajstvo a tematické relácie. Na druhej strane, menšie televízie často vykazujú slabý objem produkcie alebo sa obmedzujú na textové informácie.
Rozpočty komunálnych televízií za rok 2023
Rozpočet na prevádzku televízie v jednotlivých mestách a obciach je skutočne iba v rukách aktuálnych politikov, bez ohľadu na potreby obyvateľstva.
- TVR Ružinov – 372 335 eur + dotácia 50 000 eur od BSK / 72 173 obyvateľov
- Dunajskostredská mestská TV 380 000 eur – vrátane novín / 36 013 obyvateľov
- TV Pezinok – 203 285 eur / cca 24 617 obyvateľov
- TV Nové Zámky – cca 200 000 eur / 36 781 obyvateľov
- Televízia Turiec – 195 000 eur / 51 139 obyvateľov
- TV Poprad – 195 000 eur/ 49 091 obyvateľov
- TV Reduta Spišská Nová Ves – 171 600 eur / 34 855 obyvateľov
- Bardejovská TV – 158 500 eur/ 30 267 obyvateľov
- Mestská televízia Trnava – 155 000 eur / cca 62 806 obyvateľov
- Mestská televízia Komárno – 145 000 eur / 32 287 obyvateľov
- Devínskonovoveská televízia – 122 000 eur/ 15 612 obyvateľov
- TV Dolný Kubín – cca 108 000 eur / 17 720 obyvateľov
- TV Mistral Michalovce – 102 000 eur/ 36 874 obyvateľov
- Mestská televízia Partizánske – 96 000 eur/ 23 177 obyvateľov
- Humenská televízia – dotácia 94 800 eur/ 30 450 obyvateľov
- Hlohovská televízia – 87 000 eur /19 992 obyvateľov
- Mestská televízia Ružomberok – 75 733 eur/ 26 794 obyvateľov
- LTS Levice – 85 000 eur/ 31 081 obyvateľov
- RVTV Rožňava – 60 000 eur vrátane rozhlasu / 17 122 obyvateľov
- Gúta TV Kolárovo – 55 790 eur/ 10 591 obyvateľov.
- VIO – TV Banská Štiavnica – 40 140 eur / 10 228 obyvateľov
- TV Trenčianske Teplice – 28 473 eur / 3 955 obyvateľov / 1500 zásuviek
- Bánovské televízne vysielanie – 13 000 eur/ 16 614 obyvateľov
- Turzovská televízia – 5 000 eur vrátane webu/ 7 640 obyvateľov
- Krupinská televízia – 4 000 eur / 7 926 obyvateľov
- TV Moldava – nezistené /10 266 obyvateľov
- TV Liptov – nezistené / 30 162 obyvateľov
- NTV Nesvady – nezistené / 5 037 obyvateľov
Rozpočty v prepočte na obyvateľa
Rozpočet v prepočte na obyvateľa znamená koľkými eurami ročne sa občan skladá na obecnú televíziu. V každom meste a obci platí občan za lokálnu TV inú sumu bez ohľadu na produkt, ktorý za to dostáva.
Kým občan v Devínskej Novej Vsi platí takmer 8 eur “ za nič“, občan v Trnave platí 2,46 eur za pravidelne spravodajstvo a informácie z mesta.
- Dunajskostredská mestská TV – 10,55 €
- TV Pezinok – 8,25 €
- Devínskonovoveská televízia – 7,81 €
- TV Trenčianske Teplice – 7,19 €
- TV Dolný Kubín – 6,09 €
- TVR Ružinov – 5,50 €
- TV Nové Zámky – 5,43 €
- Gúta TV Kolárovo – 5,26 €
- Bardejovská TV – 5,23 €
- TV Reduta Spišská Nová Ves – 4,92 €
- Mestská televízia Komárno – 4,49 €
- Hlohovská televízia – 4,35 €
- Mestská televízia Partizánske – 4,14 €
- TV Poprad – 3,97 €
- RVTV Rožňava – 3,50 €
- Televízia Turiec – 3,81 €
- Humenská televízia – 3,11 €
- Mestská televízia Ružomberok – 2,82 €
- TV Mistral Michalovce – 2,76 €
- LTS Levice – 2,73 €
- Mestská televízia Trnava – 2,46 €
- VIO – TV Banská Štiavnica – 3,92 €
- Bánovské televízne vysielanie – 0,78 €
- Turzovská televízia – 0,65 €
- Krupinská televízia – 0,50 €
- TV Moldava, TV Liptov, NTV Nesvady – neuvedené
Pre porovnanie nezávislá TV Bratislava stála občana iba 0,35 eur ročne. Produktom bol denne aktualizovaný program 30 minút plus 9 diskusných relácie mesačne. Napriek tomu dostala po 16. rokoch výpoveď zo zmluvy. V Bratislave dosiahla 20% sledovanosť, a občania prišli o zdroj informácií.
Rozdiely v rozpočtoch a ich efektivite poukazujú na nedostatok systémového prístupu k financovaniu mestských televízií. Občania rôznych miest platia rôzne sumy bez ohľadu na kvalitu či objem obsahu, ktorý dostávajú. Prípad metropolitnej TV Bratislava, ktorá so sledovanosťou 20 % stála občanov iba 0,35 €/obyvateľa, ukazuje, že efektívne financovanie môže priniesť kvalitný a pravidelný mediálny obsah aj pri nízkych nákladoch.
Výzva na reformu
Súčasný systém financovania a fungovania radničných televízií nielenže deformuje trhové prostredie, ale vytvára aj priestor pre zneužívanie verejných financií na jednostrannú propagáciu miestnych politikov. Ak majú tieto televízie skutočne plniť svoju verejnoprospešnú úlohu, je nevyhnutné zaviesť jasné pravidlá, ktoré by upravili ich hospodárenie, financovanie a obsahovú nezávislosť. Bez týchto zmien zostanú radničné televízie iba nástrojom pre posilnenie politického vplyvu miestnych samospráv na úkor verejného záujmu.