Bratislava: Trend zakladania vlastných médií – manipulácia ako modernizácia
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy mení pravidlá hry v oblasti komunikácie s verejnosťou. Prieskumy verejnej mienky, ktoré si pravidelne objednáva, využíva na to, aby lepšie pochopil správanie obyvateľov a následne formoval svoje informačné kanály. Avšak tento proces má aj odvrátenú stránku – nezávislé médiá sa stávajú nežiaducim partnerom a ich rola v informovaní verejnosti sa marginalizuje.
Vlastné redakcie namiesto nezávislých médií
Hlavnou stratégiou magistrátu je zakladanie vlastných redakcií, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nezávislé médiá, no v skutočnosti sú len predĺženou rukou úradníkov. Obyvatelia Bratislavy tak dostávajú informácie výlučne v pozitívnom svetle, starostlivo filtrované a pripravené na podporu imidžu vedenia mesta. Táto „transparentná komunikácia“ má bližšie k prednovembrovým praktikám, než k otvorenému a demokratickému informačnému priestoru.
Prieskumy ako základ pre manipuláciu
Magistrát pravidelne investuje do prieskumov verejnej mienky, aby zistil, akým médiám obyvatelia dôverujú a akým spôsobom konzumujú informácie. V roku 2020 si objednal prieskum od agentúry Focus, ktorý ukázal, že medzi najdôveryhodnejšími zdrojmi sú Bratislavské noviny, Viva rádio a TV Bratislava – teda tradičné médiá, nie sociálne siete. Napriek tomu však magistrát nezvýšil spoluprácu s týmito nezávislými kanálmi, ale namiesto toho presunul financie a energiu na vlastné médiá.
Prednovembrový prístup v modernom šate?
Rozhodnutie kontrolovať tok informácií môže na prvý pohľad vyzerať ako pokus o modernizáciu komunikácie, no jeho základná logika vyvoláva otázky. Zakladanie vlastných médií, cielené obmedzovanie tlačových správ pre nezávislé redakcie a produkcia vlastného videoobsahu poukazujú na systematický pokus o manipuláciu verejnej mienky. Verejnosť dostáva výhradne „oficiálnu pravdu“, bez možnosti konfrontácie rôznych názorov alebo kritickej analýzy.
Tvorivé ambície alebo sofistikovaný zámer?
Je za týmto trendom neodbornosť a diletantstvo, alebo ide o zámernú snahu ovládať verejný diskurz? Podľa Transparency International má samospráva ako verejná inštitúcia povinnosť podporovať názorovú pluralitu a transparentnosť. Súčasný systém však pripomína propagandistický model, v ktorom je verejnosť vystavená len pozitívnemu PR a kritika sa stáva tabu.
Bratislava tak čelí dôležitej otázke: Kam smeruje informačná politika hlavného mesta? Ak má byť hlavným cieľom manipulácia a kontrola nad informáciami, znamená to návrat do čias, keď bolo právo na pravdu len ilúziou.
Prieskum z roku 2020: Tradičné médiá stále na vrchole dôvery
V roku 2020 si Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy objednal prieskum od agentúry Focus s cieľom zistiť, ktoré médiá obyvatelia Bratislavy preferujú a z akých zdrojov čerpajú informácie. Do prieskumu zahrnuli aj webovú stránku primátora Vallo má rád Bratislavu, čím naznačili, že sa snažia porovnať vlastné komunikačné kanály s existujúcimi mediálnymi zdrojmi.
Prekvapujúce výsledky
Výsledky prieskumu ukázali jasný trend – Bratislavčania najviac dôverujú tradičným médiám. Na prvých troch miestach sa umiestnili Bratislavské noviny, Viva rádio a TV Bratislava. Tento výsledok bol pre magistrát zrejme prekvapením, keďže očakával, že sociálne siete, ktoré boli v tom čase hlavným komunikačným nástrojom samosprávy, dosiahnu vyššiu dôveru.
Logické dôsledky?
Výsledky prieskumu by mali byť jasným signálom, že tradičné médiá si udržiavajú dôležitú rolu v informovaní verejnosti. Pre magistrát by to mohlo znamenať efektívnejšie nasmerovanie rozpočtu na inzerciu a rešpektovanie týchto etablovaných informačných kanálov.
Realita: Ignorovanie nezávislých médií
Napriek týmto výsledkom sa magistrát nevybral cestou spolupráce s tradičnými médiami. Namiesto toho začal investovať do rozvoja vlastných mediálnych kanálov – tvorby vlastných novín, podcastov a videoprogramov, ktoré sú pod jeho priamou kontrolou. Tento krok vyvoláva otázky o skutočnej motivácii vedenia mesta a o tom, či ide o snahu o efektívnu komunikáciu alebo o manipuláciu verejnej mienky.
Prieskum Focus tak paradoxne zdôraznil hodnotu nezávislých médií, ale stal sa len odrazovým mostíkom pre zavedenie komunikačnej politiky, ktorá tieto médiá obchádza. Bratislava tak pokračuje vo vytváraní vlastného informačného monopolu, ktorý namiesto plurality ponúka kontrolovaný tok informácií.
Bratislava zmenila komunikáciu: Menej spolupráce s médiami, viac kontroly
Magistrát hlavného mesta Bratislavy zásadne prehodnotil svoju stratégiu komunikácie. Na základe prieskumov o dôveryhodnosti médií zaviedol sériu opatrení, ktoré neprospievajú pluralite informácií ani transparentnosti. Nezávislé médiá prestali byť partnerom a čoraz viac sa stávajú konkurenciou.
Stop inzercie v lokálnych médiách
Jedným z prvých krokov bolo výrazné obmedzenie výdavkov na inzerciu v miestnych médiách. Magistrát sa rozhodol neinvestovať ani cent do publikácií alebo metropolitných rádií, ako bolo zaniknuté Viva rádio. Podobne odrezal podporu televízie TV Bratislava, pričom v roku 2022 sa podarilo ukončiť spoluprácu neférovým spôsobom.
Namiesto toho sa finančné zdroje presmerovali do reklamy na sociálnych sieťach. Kampane, ako napríklad „Pes bratislavský“, dokážu cez technologické nástroje presne zacieliť na konkrétne skupiny obyvateľov. Táto stratégia prináša zisk veľkým technologickým firmám v zahraničí, namiesto podpory domácich médií.
Menej tlačových správ, viac kontroly
Radikálne zníženie počtu tlačových správ zaslaných do nezávislých médií je ďalšou zmenou. Kým v minulosti TV Bratislava dostávala niekoľko tlačových správ denne, dnes sú tieto informácie zriedkavé. Dôvod? Nezávislé médiá kladú „ťažké otázky“, vyžadujú stanoviská oponentov a môžu poukázať na chyby či kontroverzie.
Komunikácia je dnes centralizovaná. Aj riaditelia mestských organizácií majú obmedzené možnosti poskytovať informácie verejnosti. Ak sú pozvaní do médií, musia najskôr požiadať o povolenie. Argumentom vedenia je potreba riadenia jednotnej stratégie, no vzniká otázka: Nestačí jednoducho hovoriť pravdu?
Médiá ako nepriateľ, nie ako partner
Zmena komunikácie v Bratislave ukazuje na hlbší problém: nezávislé médiá sú vnímané nie ako partneri, ale ako prekážka. Médiá, ktoré sa snažia ponúkať vyvážené a objektívne informácie, čelia bariéram a strate podpory. Výsledkom je ústup pluralitného diskurzu a riziko jednostrannej propagandy.
Bratislava tak čelí zásadnej dileme: Môže samospráva efektívne komunikovať s verejnosťou bez spolupráce s nezávislými médiami? Odpoveď na túto otázku bude formovať nielen budúcnosť mesta, ale aj kvalitu informácií, ktoré jeho obyvatelia dostávajú.
Marketingová stratégia Bratislavy: Kampaň cez vlastné médiá a videá
Bratislavský magistrát a mestské časti využívajú moderné marketingové techniky na efektívnu kontrolu nad informovaním verejnosti. Na základe prieskumov, ktoré ukazujú, že obyvatelia preferujú tradičné médiá, sa rozhodli vytvoriť vlastné platformy a obsah, ktorý si plne kontrolujú.
Radničné noviny: Premena kultúrneho mesačníka na PR nástroj
Jedným z najväčších krokov v tejto stratégii bola transformácia kultúrneho mesačníka Inba na radničné noviny. Inba, ktorá pôvodne pokrývala kultúrne a verejné dianie, sa teraz zameriava predovšetkým na PR články, ktoré chvália úspechy a aktivity mesta. Pôvodný náklad 35 000 výtlačkov sa dnes zvýšil na 200 000, pričom distribúcia zasahuje takmer každú domácnosť v Bratislave. Z pôvodných dvoch zamestnancov, ktorí pripravovali mesačník, sa počet pracovníkov zvýšil na 10. Tento krok je ukážkou, ako samospráva využíva verejné prostriedky na propagáciu vlastnej politiky.
Videoprodukcia: Státisíce eur na predražené videá
Rovnaký trend sa prejavil aj v oblasti videoprodukcie. V roku 2021 začal magistrát prostredníctvom Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS) produkovať videoprogramy, ako je „Diškurz Klarisky“ a podcasty „Rande s mestom“. Cena jednej epizódy tohto seriálu sa pohybuje medzi 10 000 a 15 000 eur, pričom tieto videá dosahujú mizivú sledovanosť. Tento trend pokračoval aj u iných samosprávnych a mestských organizácií. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj na svojom YouTube kanáli má viac ako 1000 videí, zatiaľ čo Metropolitný inštitút vyprodukoval viac ako 100 videí.
Tento masívny presun do digitálnej videoprodukcie nie je len o kultúrnych či informačných aktivitách, ale aj o využívaní verejných financií na vytváranie obsahov, ktoré slúžia predovšetkým na podporu PR agendy mesta. Náklady na túto produkciu dosiahli už milióny eur, čo vyvoláva otázky o efektivite týchto investícií, najmä keď sa zohľadní nízka sledovanosť a reálny dopad na obyvateľov.
Strategické riadenie komunikácie
Všetky tieto kroky sú súčasťou širšej stratégie centrálnej kontroly nad informáciami. Marketingoví manažéri si vybrali prístup, kde majú úplnú kontrolu nad obsahom, ktorý sa dostáva k verejnosti. Cieľom je vytvoriť jednotný obraz mesta a jeho politického vedenia, pričom sa obmedzuje priestor pre kritické hlasy a nezávislé novinárske inštitúcie. Tento model komunikácie zrejme znižuje náklady na inzerciu v tradičných médiách, ale zároveň môže byť vnímaný ako manipulácia s verejnými prostriedkami a snaha o kontrolu verejného diskurzu.
Prieskum Median.SK 2024: Pokles informovanosti a preferencie tradičných médií
Podľa prieskumu agentúry Median.SK z roku 2024 došlo k výraznému poklesu informovanosti obyvateľov Bratislavy o dôležitých zmenách a udalostiach v meste. Tento vývoj naznačuje, že snahy samosprávy o centralizovanú komunikáciu a posilnenie vlastných médií nevedú k očakávanému zlepšeniu informovanosti občanov.
1. Pokles informovanosti obyvateľov
Kým v roku 2020 sa až dve tretiny obyvateľov cítili byť dostatočne informované, v roku 2024 sa situácia výrazne zhoršila. Dnes sa menej ako polovica obyvateľov považuje za dostatočne informovanú. Tento trend poukazuje na rastúci skepticizmus voči informáciám poskytovaným samosprávou, ktoré sa často sústredia na sebaprezentáciu a marketingové kampane.
2. Pokles znalosti radničných novín INBA
V roku 2020 mali informačné noviny INBA ešte 51% znalosť medzi obyvateľmi. V roku 2024, po investíciách do personálu a distribúcie, sa ich znalosť dramaticky prepadla na iba 6%. Tento pokles ukazuje, že miestne redakcie, ktoré samospráva vytvorila ako nástroj na kontrolu informácií, neoslovujú verejnosť tak, ako sa pôvodne očakávalo.
3. Preferencia tradičných médií
Rovnako ako v minulosti, obyvatelia Bratislavy aj v roku 2024 stále uprednostňujú tradičné formy médií, ako sú televízia, rozhlas a tlač. V offline i online forme. Tieto médiá sú vnímané ako dôveryhodnejšie a vyváženejšie oproti online platformám, ktoré čelí rastúcej nedôvere zo strany verejnosti. Tieto zistenia poukazujú na rozdiel medzi tým, čo samospráva považuje za efektívnu komunikáciu, a realitou, ktorú preferujú obyvatelia.
Prieskum tak naznačuje, že snaha o modernizáciu komunikácie a preferovanie sociálnych sietí v kombinácii s propagovaním vlastných médií priniesla neželané výsledky. Verejnosť stále očakáva informácie zo zdrojov, ktorým dôveruje, a to aj napriek silným investíciám do digitalizácie a vlastných PR nástrojov.
Obecná TV sa premenúva: Nový diabolsky plán na ovládnutie verejnosti
Po neúspešnom pokuse zlikvidovať metropolitnú televíziu TV Bratislava sa zrodil nový plán, ktorý ukazuje, ako mesto zvažuje centralizáciu a kontrolu nad informáciami. Po prieskume, ktorý ukázal, že mestská televízia je stále potrebná, sa rozhodlo pre nový krok – radničnú televíziu premeniť na metropolitnú. Tento krok vyvoláva obavy, že opäť budeme svedkami centralizovanej komunikácie, ktorá bude slúžiť predovšetkým propagande, nie objektívnemu informovaniu verejnosti.
Televízia ako nástroj propagandy
Mesto pôvodne vyhlásilo, že televízia je zbytočná, pretože všetci sú na sociálnych sieťach. Po výpovedi pre TV Bratislava, ktorá sa stala nežiaducim nezávislým médiom, sa však ukázalo, že predražené videá na YouTube a iné online formy komunikácie neoslovujú všetkých obyvateľov. A čo je ešte dôležitejšie – existuje veľká skupina ľudí, ktorí zo zdravotných alebo iných dôvodov sociálne siete nepoužívajú. Preto sa rodí myšlienka o potrebe televízie, ktorú obyvatelia miestnych častí považujú za dôveryhodný zdroj informácií.
TV Ružinov sa mení na TV Región
S plánom na zriadenie metropolitnej televízie prichádza aj ambícia premeniť radničnú televíziu Ružinov (TVR) na širší kanál pre celý kraj. Tento krok je podporený dotáciou 50 000 eur zo strany župana, ktorý tiež poskytol svoje videá na odvysielanie. Po zmenách sa očakáva, že ďalšie mestské časti a primátor prispejú dotáciami na financovanie tejto novej televízie.
Tento nový projekt však vyvoláva obavy, že kontrola nad obsahom bude pevne v rukách miestnych politických predstaviteľov, ktorí budú mať možnosť odvysielať vlastné propagačné videá a projekty. V praxi to znamená, že nezávislé a vyvážené informácie môžu ustúpiť propagande a PR aktivitám.
Vláda cez médiá: Späť k prednovembrovým praktikám?
S touto iniciatívou prichádza obnova starých praktík, kde médiá slúžia viac na politickú propagandu ako na objektívne informovanie verejnosti. Mestské a krajské orgány už teraz majú silnú kontrolu nad obsahom, ktorý sa šíri, a môžu využívať tieto kanály na podporu vlastných záujmov. Keď sa na tieto médiá dostanú finančné prostriedky z verejných zdrojov, vzniká otázka, či sa skutočne jedná o verejnú službu, alebo o nástroj manipulácie s verejnosťou.
Pokračovanie v tomto trende môže viesť k obmedzeniu plurality názorov a k vytvoreniu médií, ktoré sú viac nástrojom moci ako platformou pre informovanie občanov. Vzhľadom na rastúcu koncentráciu médií pod politickou kontrolou zostáva otázkou, ako sa vyrovnáme s potrebou nezávislých a vyvážených zdrojov informácií.