Organizácie samosprávy v Bratislave zásadne zmenili spôsob komunikácie s verejnosťou. Po ére sociálnych sietí vynašli rafinovanejší spôsob informovania verejnosti – zakladajú vlastné redakcie, ktoré sa iba tvária ako nezávisle médiá.
Začalo to komunikáciou cez sociálne siete, tam si obsah môžu vytvárať sami. Ako argument poslúžil mýtus, že noviny už nikto nečíta, televízia je mŕtva – všetci sú už na Facebooku, Instagrame a Tik toku.
Úrady ihneď na tento trend nabehli a zamestnali si ľudí na správu sociálnych sietí. Komunikačné oddelenia sa stali akési marketingové pracoviská, kde cieľom je pozitívne vnímanie verejnosťou svojho nadriadeného a jeho aktivít. Merateľným ukazovateľom úspechu mali byť kliky, lajky a pozitívne komentáre na sociálnych sieťach.
So svojich šéfov sa snažia urobiť vplyvných influencerov. Publikujú texty a predražené videá na sociálne siete, vysvetľujú zámery, prípadne blokujú kritikov. Skúmajú texty na web stránke, SEO optimalizujú každú podstránku, napríklad aj takú čo informuje o dokladoch pri zmene priezviska, len aby bola vysoká návštevnosť.
Dáta, fakty a prieskumy
V roku 2020 si Magistrát objednal prieskum od agentúry Focus, aby zistil aké média ľudia obľubujú a z akých zdrojov čerpajú informácie. Zaradili tam dokonca aj web stránku primátora Vallo má rád Bratislavu.
Prekvapením bolo, že na prvým troch miestach sa umiestnili tradičné médiá: Bratislavské noviny, Viva rádio a TV Bratislava, namiesto očakávaných sociálnych sietí. Ukázalo sa, že sociálne siete už nestačia, pretože im ľudia im nedôverujú. Pri budovaní PR je však dôležitá dôveryhodnosť zdroja.
Trendom má byť zakladanie redakcií
Manažéri sa šikovne rozhodli pre vlastné riešenie – vlastné noviny, vlastné podcasty, vlastná televízia, ktoré sa budú tváriť ako nezávislé médiá. Kým za socializmu médiá otvorene patrili štátu, dnes sa tomu hovorí „transparentná komunikácia“. Nezávislé médium je opäť triednym nepriateľom.
Radničné noviny do každej schránky
Kultúrny mesačník INBA pretransformovali na radničné noviny. Články o kultúre nahradili PR článkami o svojich úspechoch. Pôvodná Inba bola v náklade 35 tisíc výtlačkov a pripravovali ju 2 osoby v trvalom pracovnom pomere. Dnes má najmenej 10 redaktorov a vychádza v 200-tisícovom náklade.
Masová videotvorba na YT kanály
Prostredníctvom BKIS začali v roku 2021 vyrábať videoprogram Diškurz Klarisky a podcasty Rande s mestom. Predražené videá pre mizivé publikum pozretí. Nielen magistrát, aj mestské časti vo veľkom vyrábajú videá napríklad Z petržalskej obývačky, Petržalský kompas. Len Bratislavský samosprávny kraj má na YT kanáli vyše 1000 videí. Videotvorba made in Vallo.
Spoločné prvky rafinovanej komunikácie
Radikálne znižujú počet oficiálnych tlačových správ do médií.
Mohlo by sa totiž stať, že sa toho média chytia! Istejšie je napísať vlastný text do vlastných médií a v pozitívnom znení. Do redakcie TV Bratislava chodili tlačové správy od Magistrátu HM SR minimálne 3 krát týždenne, niekedy aj 3 krát denne. Dnes je toho málo.
.
Komunikáciu riadia centrálne.
Do médií ( tých cudzích ) sa ľahko nedostane ani riaditeľ mestskej organizácie. Štatutár podniku, ktorý je trestnoprávne zodpovedný za chod podniku, sa bez konzultácie nemôže vyjadriť pre média, ani v bežnej prevádzkovej veci. Opäť zo skúsenosti TV Bratislava.
Z hovorkýň sa stávajú moderátorky a zo šéfov režiséri.
Moderátorka „spovedá“ svojho nadriadeného, alebo kolegu. Samozrejme, že híka a žasne nad genialitou svojho respondenta. Vyniká najmä župan Droba, ktorý to robí „starosvetsky“ bulvárne, pán Vallo je ťažší oriešok pre tvorcov.
Na komunikačných oddeleniach úradov zakladajú redakcie na tvorbu videoobsahu.
Opäť kontrola nad obsahom, alebo aj osobné tvorivé ambície marketingových manažérov. Príkladom je petržalská samospráva, kde sa videoprodukcii a tvorbe novín venuje referát komunikácie. Hovorkyňa poskytuje informačný servis pre média a zároveň pre reláciu ktorú s kolegami vytvára. Taký malý konflikt záujmov, komu posunúť zaujímavé informácie?
Okrem vlastných „radničných“ novín si zakladajú aj vlastné videokrúžky
Populárne sa stali obrazové podcasty, kde napríklad hovorkyňa spovedá svojho nadriadeného – starostu, poslanca alebo kolegu z iného oddelenia. Má sa to má podobať na televíziu, tak svoje produkty nazývajú „relácie“. Sankcie za jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatok plurality nehrozia.
Radničné médiá sa politikom sa pre istotu vyhýbajú
Bežný poslanec už nemá šancu vyniknúť, diskusné formáty absentujú. Odkázaný je iba na sociálne siete. Ale ani tam si nemôže napísať hocičo, pretože komunikační špecialisti, ktorých stále pribúda, to sledujú.
Podľa predstaviteľa Transparency International je to na škodu, pretože ľudia sa zaujímajú o názory volených predstaviteľov samosprávy. Samosprávy po novom majú vlastnú predstavu o komunikácií s občanmi, svoje média považujú za platformu pre svoje PR a chýba im názorová pluralita, naznačuje vo videu predstaviteľ Transparency International Ľuboš Kostelanský.
Komunikácia nielen falošná ale aj drahá
V roku 2024 sa uskutočnil ďalší prieskum od agentúry Median.SK. Potvrdil, že ľudia sa cítia byť ešte menej informovaní, ako v roku 2020. Znalosť novín INBA poklesla, napriek zvýšenému nákladu. Preferencia médií sa nezmenila TV, rozhlas, tlač.
V skutočnosti vedenie úradov zneužíva verejné zdroje na osobnú prezentáciu. Nemalé čiastky investujú do zamestnávania správcov sociálnych sietí. Pred verejnosťou sa tvária že šetria, ale verejné finančné prostriedky idú na platy „profesionálnych hejterov“ nevyhovujúceho názoru.
Predstavitelia samosprávy verejnosti podsúvajú vysvetlenie, že takými opatreniami komunikujú efektívnejšie, modernejšie a že tým šetria verejné financie. Široká verejnosť, dokonca a mienkotvorné masové média majú tendenciu tomu naletieť. Opak je pravdou, rozpočty na komunikáciu rapídne rastú.
Počet komunikačných pracovníkov všeobecne rastie. Na Magistráte sú ich desiatky, narástli aj v každej inštitúcií a príspevkovej organizácií.A nevedno, kde všade sú ešte poschovávaní komunikační a PR manažéri.
Bratislavská jednotná komunikačná politika