Je výborné, že máme s platnosťou od 1.1.2011 zákon, ktorý nariaďuje samosprávam uverejňovať všetky zmluvy a faktúry na svojich webových stránkach. A tak môžete podľa určitých kritérií veľmi jednoduchým spôsobom porovnávať koľko jednotliví župani, primátori, či starostovia z našich podielových daní platia za jednotlivé služby. Týmto transparentným spôsobom máme možnosť verifikovať výdavky za odvoz smetí a likvidáciu odpadu, náklady na údržbu zelene, náklady na cestovný ruch, náklady na prevádzkovanie štadiónov, divadiel, kín, kultúrnych podujatí etc.
Mediálne služby, ktoré občania v našej dobe potrebujú ako soľ, lebo žijeme v 21 storočí informačných technológií tam samozrejme nájdete tiež, ale zarazí vás ich rozporuplnosť.
V Bratislave napríklad magistrát a MČ Ružinov poskytujú Televízií Ružinov ročne na výrobu a vysielanie programov 425 000 eur a nikto nehovorí, že je to veľa. ( Zmluva o poskytnutí ročnej dotácie je verejne prístupná a mám ju v archíve).
Podobne TV Považie so sídlom v okresnej Považskej Bystrici má od samospráv (PB,DnV,ND), Trenčianskeho samosprávneho kraja, ba dokonca Ministerstva životného prostredia sympatický príjem z našich podielových daní a eurofondov na rok 2016 v objeme 326 000 eur. Ďalšie okresné mesto Martin platí svojej Televízii Turiec tiež obligátnych 156 000 eur ročne.
Teda žiadna fungujúca regionálka sa nezaobíde bez financovania, či kofinancovania z rozpočtu obce, mesta, kraja, župy alebo magistrátu hlavného mesta SR. Z uvedených troch príkladov je jasné, že sú samosprávy, ktoré fandia regionálnym televíziám a informovanosť svojich občanov považujú za nutný štandard a integrálnu súčasť lokálnej komunity. Tak by to malo byť a tak to funguje v demokratickom svete.
Dokonca sú mestá, ktoré aj u nás po vzore Brazílie uplatňujú tzv. participatívny rozpočet, to znamená, že občania prichádzajú sami poslancom MsZ tlmočiť dobré nápady na to, na čo míňať podielové dane. Najnovšie sa uplatňuje na Slovensku participativny rozpočet v Trnave a ak chceme ľudí motivovať aby sa zaujímali o rozvoj samosprávnej demokracie a veci verejné ako také, netreba iba tárať o novej úrovni komunikácie, ale priamo sa ich spýtať,čo by chceli v svojom (našom) meste zmeniť a aké sú ich priority. Samozrejme bez médií a systémového prístupu to určite nepôjde.
Všetci politici najmä pred voľbami po systémovom prístupe priam volajú ,ale už po voľbách skapal pes a nahromadené problémy neriešia. Zrazu po hyperaktivite v kampani akosi nastáva útlm a nie je politická vôľa.
Ak som v úvode zverejnil tri pozitívne príklady, treba uviesť aj ich kontrapunkty, teda mestá, kde kŕčovite nepodporujú regionálne televízie pod zámienkou šetrenia, resp. tiež argumentu, že potrebujú peniaze na iné “dôležitejšie” veci…Ak sa chceme na Slovensku priblížiť kvalitou životnej úrovne vyspelým štátom EU jednoznačne treba aj vo sfére regionálnej postupovať jednotne a systémovo. A stačí iba preberať pozitívne skúsenosti z miest, krajov a obcí, kde rešpektujú nielen právo občana vedieť na čo sa míňajú jeho podielové dane, ale aj či sa míňajú na to čo on chce.
K tým negatívnym príkladom, mestám kde zrazu začali “šetriť” na informovanosti svojich občanov určite patrí Trenčín, či Piešťany, ale aj Bratislava pred Predsedníctvom EÚ. Pritom informovanosť je apolitická záležitosť a slúži občanom. Ak dokážeme systémovo riešiť verejné obstarávanie iných služieb, prečo je taký chaos a anomálie práve vo sfére regionálnych televízií?
Prosím táto téma je zatiaľ panenská, páni politici chopte sa jej, lebo je nemenej dôležitá ako zdravotníctvo, či školstvo. Ako je možné, že dve mestá s približne rovnakým počtom obyvateľov /Martin – Trenčín/ majú úplne iný štandard v informovanosti? Martin platí svojmu vysielateľovi s licenciou 156 000 eur a naopak mesto Trenčín neplatí Televízii Trenčín nič. Ak majú porovnateľné podielové dane na rovnaký počet obyvateľov, tak by mali mať aj rovnaký štandard v informovanosti.
Prečo z rovnakého rozpočtu jedno mesto poskytne príspevok
a druhé nie? Aký je to systém? Akú to má logiku? Žeby klientelizmus rodný brat korupcie?