Na počiatku bola alma – mater všetkých televízií Slovenská televízia. V nej vyrástlo kopec životaschopných odborníkov z ktorých dosť odišlo podporiť a rozvíjať regionálne televízie. Prečo nie?! Veď spravodajstvo, publicistika, dokumentárna tvorba aj diskusné relácie sú v celoplošných televíziách v princípe to isté ako v menších regionálnych TV.
Kameramani používajú takú istú techniku v malej, či veľkej TV, reportéri rovnaké mikrofóny, strihači podobné strižne,podobné grafické programy etc. Dokonca aj terestriálne vysielače a trasy, ktorými sa dostáva televízny signál zo štúdia na DVB-T vysielač sú rovnaké, ibaže celoplošné televízie nemajú jeden vysielač ale napr.16 – 18 vysielačov.
Prečo potom sú až desaťnásobné rozdiely vo výrobných cenách? Spýtal som sa pred časom kolegu, ktorý pracoval najskôr v regionálnej TV a časom začal poskytovať svoje služby v celoplošnej TV. Prečo obrazne povedané zmenil dres!? Lepšie platia?
Ekonomika nepustí
Pred voľbami sa všade objavujú diskusie o tom,či je bežný meter diaľnice za 31 000 eur cena optimálna alebo privysoká.Tí, čo sa zaujímajú o futbalovú extraligu si určite všimli, že priemerná spotreba mančaftu, ktorý chce v tejto najvyššej súťaži hrať na sezónu sa pohybuje minimálne okolo1 000 000 eur. Nie som dopravný inžinier ani priaznivec futbalu a tak nebudem polemizovať o tom či je to málo alebo veľa.
Som však starý „televizák“, ktorý má za sebou 17 rokov praxe v alma-mater všetkých televízií a tak viem, že ľudia hodnotia odpradávna primerané ceny na trhu podľa jednotkových cien. Každý z nás vie koľko priemerne stojí kilo jabĺk, liter mlieka alebo benzínu. Ale ruku na srdce, kto z divákov vie koľko približne stojí priemerná minúta programu v regionálnej TV!
Ak by sme túto otázku dali v programe NNJD (Nikto nie je dokonalý) určite by zvíťazil ten, kto by tipoval 0. Ľudia z ulice to nevedia z jednoduchého dôvodu : „Na rozdiel od jabĺk, mlieka, či benzínu minúty vysielania bežne nekupujú, takže nie je dôvod! Podobne ak by ľudia mali hádať koľko miliónov eur reprezentoval rozpočet RVTS v roku 2011 určite by nikto nevysypal z rukáva sumu 127 281 978 eur a to stavím na to krk proti pudingu.
Napríklad v porovnaní s rozpočtom celého TSK, ktorý predstavuje 111 miliónov eur je to suma o 16 miliónov vyššia. Kto z laikov by hádal, že RTVS si cucne z našich peňazí o 16 miliónov viac ako celý Trenčiansky samosprávny kraj.
Odborníci vedia, že regionálne televízie všade na svete plnia funkciu tých verejnoprávnych médií v regiónoch. Sú dotované samosprávou, či štátom lebo informujú občanov a kontrolujú politikov, aj ľudí vo funkciách. Niektorým je tento nástroj rozvoja samosprávnej demokracie akosi proti srsti a tak sa snažia ekonomicky ovládať regionálne televízie (mestské s.r.o.) alebo ich celkom zlikvidovať. Opäť ako v bývalom režime začína platiť to známe : „Koho chleba ješ,toho pieseň spievaj!“
Samozrejme sú aj pozitívne príklady regionálnych televízií, ktoré majú záujem aspoň po obsahovej stránke si obhájiť nezávislosť a nestrannosť. Pritom od roku 1998 až do roku 2009 bolo obdobie boomu regionálnych televízií, kedy si politici uvedomovali, že regionálky sú za málo peňazí veľa muziky.
Ale vráťme sa k tomu ekonomickému rámcu! Ak ligový futbal potrebuje na jeden klub ročne minimálne 1 000 000 eur, tak kvalitná regionálna telka začína niekde pri dotácii 365 000 eur/rok. A to je presne sumička,ktorou v rámci dotačnej zmluvy disponuje TVR (Televízia Ružinov ) v rovnomennej mestskej časti Bratislavy. Pritom táto regionálka vysiela iba v káblových rozvodoch a na rozdiel od napr. Televízie Trenčín nepotrebuje DVBT vysielač, navyše má ďalší bonus v podobe priestorov priamo na úrade.
My sme stlačili financovanie mienkotvornej TV Trenčín až na bájnych 188 000 eur ročne, pričom reláciu videotext sme 12 rokov vyrábali aj pre mesto aj pre TSK bezodplatne – a figa borová – nepomohlo.
Tendenčné táranie bulváru na politickú objednávku a argumentačná demagógia boli silnejšie. Presadili sa tí, čo „vysielajú“ na Youtube, doslova webvizie obývačkového typu. Sú samozrejme lacnejší, a nikomu nevadí, že vyrábajú pseudoprogramy typu nezostrihnutý záznam MZ na jednu kameru, alebo spravodajstvo bez moderátora. Vo svojich tzv. reportážach pokojne strihnú na seba tri polocelky z jedného uhla záberu, vo vysielaní im mrzne obraz a majú nedobrovoľné tmy etc.
Jednoducho neovládajú obrazovú skladbu, nič im nehovoria žánre, dramaturgia je pre nich španielskou dedinou. Sú to jednoducho TELEVÍZNI ŠMEJDI, ktorí v snahe maximálne zlacniť svoju produkciu púšťajú z rúk do vysielania nekvalitné produkty, či polotovary. Myslia si, že zamachrujú, ak nepoužijú statív, lenže v skutočnosti flákajú svoju prácu a nekvalitou odháňajú divákov od obrazoviek!
Ak som v úvode môjho blogu naznačil,že veľká skupina televizákov, ktorí odišli z STV pracuje v regionálkach, tak sú to práve tí, ktorí rešpektujú kvalitu po každej stránke a majú sledovanosť. Žiaľ začínajú sa čoraz výraznejšie presadzovať televízni šmejdi.
Riešenie je na dosah ruky
Stačilo by 0,5 percenta z rozpočtu RTVS a čuduj sa svete všetkých 50 lokálnych a regionálnych televízií na Slovensku by bolo zahojených. Ak po vlne centralizačných noriem, príde v rámci povestného slovenského tanga opäť ten správny krok vpred a ľudia dostanú aj mediálny priestor pre svoju iniciatívu a nápady zdola možno sa niečo pohne. Tak aby to, čo je samozrejmé v Dánsku, Španielsku, Nemecku o USA už ani nehovoriac by sa stalo skutočnosťou. To by sa však musel stať malý zázrak! V spoločnom záujme sa oň aspoň pokúsme!
Autor: Peter Hlucháň, ex-riaditeľ TV Trenčín, ktorý prišiel o lokálnu televíziu – rozhodnutím primátora.